Jeden článok o tajomstvách filmového priemyslu sme ti na EMEFKA už priniesli. Keďže sa stretol s pomerne veľkým úspechom, rozhodli sme sa naň nadviazať týmto pokračovaním.
V ňom ti poodhalíme oponu nakrúcania filmov, ozrejmíme ti, ako to vlastne na pľaci chodí a aké triky filmári používajú.
1. Používa sa falošné jedlo
Pred nejakým časom sme ti na EMEFKA priniesli video režiséra Davida Ma, ktorý ti v ňom prezradil, ako to chodí pri nakrúcaní scén, pri ktorých herci musia jesť. Prezradil, že herci v skutočnosti nejedia, len si odhryznú sústo, ktoré následne vypľujú do vedierka. Tak sa zabraňuje tomu, aby im prišlo zle, keďže scény sa musia veľakrát opakovať.
V niektorých scénach zase vidíme na stoloch ohromné množstvo jedla. To je ale v drvivej väčšine prípadov falošné. Vo väčšine prípadov ide o umelé či voskové napodobeniny. Keďže sa scény nakrúcajú často dlhé hodiny, bolo by hlúposťou použiť skutočné jedlo. Len by sa pokazilo a filmári by museli hľadať vizuálne adekvátnejšiu náhradu. Iste uznáš, že takéto plytvanie by nebolo správne.
2. Pri nakrúcaní sa nefajčia skutočné cigarety
Cigarety sa vo filmoch či seriáloch fajčia často. Nepoužívajú sa však skutočné tabakové cigarety, ale bylinkové. Tie neobsahujú žiadny nikotín a vydržia dlhšie, čo sa pri nakrúcaní obzvlášť hodí. Bol by úplný nezmysel použiť skutočné cigarety.
Po prvé, nie všetci herci fajčia a mohlo by im to byť nepríjemné, a po druhé, počas opakovaných záberov by museli vyfajčiť toľko cigariet, že by si spoľahlivo poškodili pľúca. A to si žiadne štúdio na svedomie nevezme.
3. Komparzisti musia byť potichu
Aby boli scény realistickejšie, v pozadí vždy vidíme rôznych komparzistov. Prechádzajú po ulici, postávajú v hlúčikoch a rozprávajú sa, prípadne sedia v kaviarni a diskutujú. Možno si myslíš, že sa rozprávajú naozaj, ale to je veľký omyl! Komparzisti totiž musia byť počas nakrúcania scén úplne potichu.
Ústa tak otvárajú naprázdno a tvária sa, že sa medzi sebou rozprávajú či smejú. Dôvod je jednoduchý. Mikrofóny musia zachytiť repliky hlavných postáv. Pokiaľ by do nich rozprávali aj komparzisti, vznikol by hrozný šum, v ktorom by nebolo hercom nič rozumieť.
4. Kontinuita medzi zábermi je dôležitá
Zábery na seba musia nadväzovať. Nielen, čo sa týka strihu, ale aj vnútornej kontinuity. O tú sa stará asistent skriptu. Ten dohliada na to, aby mali postavy pri prechodoch záberov rovnaké oblečenie, držanie tela, či aby sa nemenili rekvizity v pozadí.
Ak by si si to chcel predstaviť plastickejšie, odporúčame ti video nižšie. Skriptka Martha Pinson, ktorá pracovala na niekoľkých filmoch Martina Scorseseho, ti v ňom názorne ukáže podstatu svojej práce. Ako môžeš vidieť, v danej scéne sa režisér za tridsať sekúnd dopustil hneď desiatich chýb.
5. Obrovské budovy sú miniatúry
Obrovské budovy, ktoré nám vo filmoch berú dych, nie sú, samozrejme, postavené na pľaci. Niekedy si pri nich tvorcovia vypomáhajú digitálnymi trikmi, ale najčastejšie ich vytvárajú ako miniatúry.
To bol prípad aj úchvatných záberov na Gondor v Pánovi prsteňov, ale aj tunela z kultového dobrodružného filmu Indiana Jones a Chrám skazy. Potápajúci sa Titanic z veľkofilmu Jamesa Camerona bol tiež miniatúra.
6. Pre režisérov je lacnejšie nakrúcať v štúdiu než v exteriéroch
Nakrúcať v štúdiu či v exteriéri? Laik by možno povedal, že praktickejšie je točiť v exteriéroch a človek nemusí celé prostredie vytvárať digitálne. Faktom ale je, že pokiaľ filmári točia v štúdiu a vytvoria si napríklad digitálny les či mesto, stále ich to vyjde lacnejšie než v reálnych exteriéroch.
Neznamená to ale, že by sa nenašli režiséri, ktorí by v exteriéroch netočili. Zmieniť môžeme skvelý triler Revenant: Zmŕtvychvstanie či čerstvú marvelovku Eternals. V súčasnosti však ide skôr o výnimky než nejaký pravidelný trend.
7. Nakrúcanie s deťmi a zvieratami je kríž
Najmä debutujúcim režisérom sa často hovorí, aby si dvakrát rozmysleli, či budú nakrúcať s deťmi a zvieratami. Práca s nimi je totiž ťažká. S detskými hercami je oveľa viac práce než s dospelákmi. Režisér sa tiež musí obrniť trpezlivosťou a mať pochopenie pre rôzne typicky detské výstrelky, smiech uprostred scény či nesústredenosť.
Svoje si užil napríklad režisér Chris Columbus pri nakrúcaní prvého dielu Harryho Pottera. Daniel Radcliffe, Emma Watson a Rupert Grint boli vtedy malí špunti a podľa režiséra bol naozaj problém ich na nakrúcanie naladiť, neustále sa pozerali do kamery či chichotali.
Rovnako ťažké je nakrúcanie so zvieratami. Na pľaci musia byť, samozrejme, prítomní tréneri a postarať sa, že zvieratá nebudú robiť bordel. To sa však nie vždy darí, pretože zvierací herci sa skrátka nedajú ovládať na sto percent. Keď sa psíkovi proste scénu točiť nechce, tak ho neprinúti nič na svete.
8. Namiesto kokaínu cukor, namiesto alkoholu džús
Vo filmoch sa dosť často užívajú nelegálne látky (napr. kokaín) či alkoholické nápoje (napr. whisky). Namiesto drog sa zvykne používať práškový cukor, prípadne vitamín B. Namiesto marihuanových cigariet sa zase používa bylinkový tabak. Čo sa týka alkoholu, je logické, že sa na pľaci nepije reálna whisky či pivo.
To by sa herci veľmi rýchlo opili a nakrúcanie by sa mohlo odpískať. Namiesto toho sa najčastejšie používa jablkový džús (namiesto whisky) či zafarbená minerálna voda (namiesto piva). Pokiaľ je nutné, aby dotyčný pil alkohol s kockami ľadu, používajú sa želatínové ľadové kocky. Skutočné ľadové kocky by sa totiž veľmi rýchlo roztopili.
9. Mnohé drahé blockbustery sa nakrúcajú pod falošnými názvami
Mnohé snímky sa nakrúcajú pod kódovým označením. Platí to hlavne pre drahé blockbustery (napr. marvelovky) so známymi hereckými hviezdami. Vyberajú sa také názvy, ktoré nemajú s daným filmom nič spoločné. Často ide o rôzne narážky, easter eggy či interné vtipy.
Napríklad komiksovka Avengers: Nekonečná vojna sa nakrúcala pod nudným názvom Mary Lou. Star Wars: Poslední Jediovia mal kódové označenie Space Bear (Vesmírny medveď), sci-fi Interstellar zase Fiona’s Letter (Fionin list). Joker s Joaquinom Phoenixom sa zase nakrúcal pod názvom Romeo.
Prečo sa ale takéto tajnosti vôbec robia? Dôvod je praktický. Štáb chce mať totiž pokoj na prácu a vyhnúť sa tomu, že ich bude otravovať zástup fanatických fanúšikov či novinárov. Tomu sa v dnešnej dobe síce nedá úplne vyhnúť, ale použitie kódového názvu dokáže pozornosť aspoň výrazne znížiť.
10. Zvuky pästných úderov či bodných rán
Zvuky pästných úderov či bodných rán majú v skutočnosti korene tam, kde by si ich určite nehľadal. Tak napríklad, keď nejaká postava niekoho bodá nožom, filmári použijú zvuk noža zabodávajúceho sa do melóna.
Keď sa na plátne lámu kosti, v zákulisí sa láme zelenina. Pästné súboje sú zase spájané so zvukmi úderov päste do dlaní či do surového mäsa.
