Živelné pohromy, masívne blackouty či vojny sa dejú všade navôkol. Bolo by teda naivné spoliehať sa na to, že Slovensko jednoducho obídu.
Vieš, čo v takejto situácii robiť? Čo by mala mať domácnosť pripravené pre prípad dlhodobého výpadku vody a elektriny? Čo obsahuje dobre pripravená evakuačná batožina? Nakoľko je Slovenská republika pripravená zvládať krízové situácie?
Tieto a ďalšie otázky sme položili Michalovi Kováčovi z projektu Systém odolnosti, ktorý je autorom príručky Domáca pevnosť – Systém mestskej odolnosti. Kniha poskytuje návody na praktickú prípravu domácnosti pre prípad energetických výpadkov a ďalších podobných kríz. Ide o triezve a pragmatické odporúčania lokalizované pre slovenské podmienky, z ktorých mnohé môžu nájsť využitie aj v každodennom živote.
Michal Kováč nám vysvetlil, že kvalitná príprava je oveľa lacnejšia a jednoduchšia, ako by mnohí čakali. Tí, čo sa pripravujú na krízy, preto nie sú žiadni čudáci, ale zodpovední občania, ktorí môžu v núdzi pomôcť aj ľuďom okolo seba.
Čo sú podľa Vás nevyhnutné zásoby, ktoré by mali mať všetky domácnosti pripravené pre prípad, že budú musieť prežiť „odrezané od sveta“ 72 hodín?
Keď sa ma niekto pýta na zásoby, každý čaká, že začnem konzervami. Ja začnem záchodom. Viem, nie je to práve téma na nedeľný obed, ale v paneláku vám pri výpadku prúdu vo vyšších poschodiach často prestane tiecť voda, lebo ju tam hore tlačia čerpadlá. Potom zistíte, že hlad je ten menší problém.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneTakže prvá je voda. Rátajte aspoň tri litre na človeka a deň, len na pitie a varenie. Štvorčlenná rodina na tri dni, to je okolo 36 litrov, čiže štyri balenia po šiestich fľašiach. Potom pevné vrecia do koša a stelivo pre mačky, aj keď mačku nemáte. Na čo, to si už čitatelia domyslia.
Jedlo nech je také, ktoré netreba variť, alebo ho stačí zohriať. Konzervy, paštéty, trvanlivé pečivo, orechy, tyčinky.
Ďalej čelovka, pre každého. Baterka je fajn, kým ju nepotrebujete držať v ruke a zároveň otvárať konzervu. Nabitá powerbanka, rádio na baterky, nejakú hotovosť v minciach a lieky, ktoré v domácnosti niekto užíva pravidelne, zásoba aspoň na týždeň dopredu. V zime deky a spacáky. Varič je bonus, a ak ho máte, tak len pri otvorenom okne a nikdy nie ako zdroj tepla na kúrenie.
Čo by mala obsahovať evakuačná batožina jednotlivca?
Evakuačný batoh je niečo iné ako zásoby doma. To je vec, ktorú schmatnete, keď máte dve minúty, zatiaľ čo vám požiarnici búchajú na dvere. Každý v rodine by mal mať vlastný a mal by byť len taký ťažký, aby ste s ním vedeli prejsť peši pár kilometrov.
Dovnútra patria doklady (občiansky, pas, kartička poisťovne), ich kópie vo vrecku na zips (alebo zafóliované) a ich fotky v mobile. Hotovosť. Lieky na týždeň a na papieri napísané, aké lieky beriete a na čo, keďže cudzí lekár o vás nevie nič.
Okuliare, na tie sa zabúda neuveriteľne často. Liter a pol vody, pár tyčiniek, nabíjačka, powerbanka, čelovka. Ponožky, spodná bielizeň, mikina, pláštenka a na nohy poriadne topánky, nie šľapky. Kefka, toaletný papier, náplasti na otlaky.
Deťom pribaľte hračku alebo knižku. V telocvični plnej cudzích ľudí je plyšový zajac dôležitejší než ďalšia mikina. Raz do roka to celé vysypte a prebaľte. Lieky exspirujú, deťom narastú nohy a powerbanka sa po roku v skrini vybije tiež.
Jedna vec, ktorú by som dal do batohu každému: papierik s telefónnymi číslami. Väčšina z nás dnes nevie naspamäť ani číslo vlastnej mamy.
Ak by ste mali uviesť zopár stručných bodov, ako sa správať vo výnimočnej situácii, čo by to bolo?
Najprv sa snažte upokojiť nervy dýchaním. Jedna, dve minúty o ničom nerozhodnú, ale panika áno. Potom zistite, čo sa deje. Z rádia, od obce, z webu ministerstva vnútra alebo SHMÚ. Nie zo statusu švagrovho kamaráta.
Keď vypadne prúd, napustite si vodu do vane a hrncov, kým ešte tečie. Toto ľudia oľutujú najrýchlejšie. V byte nekúrte grilom, plynovou bombou ani varičom. Oxid uhoľnatý necítiť a človek sa môže otráviť a zomrieť. Taktiež šetrite mobil. Úsporný režim, menší jas a s rodinou si dohodnite, že sa ozvete povedzme každé dve hodiny.
Ak vám nehrozí žiadne priame nebezpečenstvo, ostaňte doma. Odísť sa oplatí, keď to vyhlásia úrady alebo keď vám reálne niečo hrozí. Zaklopte u suseda. Hlavne u tej pani z prízemia, čo býva sama. Každý panelák nejakú má. A popri tom všetkom sa snažte normálne jesť a spať. Bude to znieť smiešne, ale unavený človek robí hlúposti.
A hlavne – nechváľte sa svojimi zásobami. Ani susedom na chodbe, ani na Facebooku.
Aké chyby či mýty sú v tejto oblasti rozšírené?
Najväčší mýtus je, že štát sa o nás postará. Postará sa, len nie v prvý deň a nie o všetkých naraz. Záchranári idú tam, kde ide o život, nie do vášho bytu na šiestom poschodí, kde vám iba vypadla elektrina. Aj preto EÚ dnes otvorene hovorí, že domácnosti by mali vydržať 72 hodín samy.
Druhá je predstava „preppera“ v maskáčoch, s bunkrom a plynovou maskou. Tá ľudí odrádza úplne zbytočne. Na blackout, výpadok vody či snehovú kalamitu vám stačí jedna skriňa a trocha rozumu.
Potom klasika „kúpim to, keď bude treba“. Keď bude treba, bude to chcieť kúpiť celé mesto naraz, a bez prúdu nepôjdu pokladne ani terminály.
Ľudia si tiež myslia, že voda potečie aj bez prúdu. Na prízemí možno. Na deviatom poschodí asi nie. To isté plynový kotol, moderný bez elektriny nenaštartuje. A mobil? Pri blackoute v Španielsku a Portugalsku v apríli 2025 zakapali aj mobilné siete.
Aké výzvy sú spojené s tým, ak sa v domácnosti nachádzajú malé deti, seniori alebo zvieratá?
Krízu musíte plánovať vždy podľa najslabšieho člena rodiny. Dospelý chlap vydrží pár dní na studenej konzerve, dvojročné dieťa nie.
Pri malých deťoch myslite na plienky, sušené mlieko, dojčenskú vodu, sirup na teplotu. A na jedlo, ktoré naozaj zjedia, lebo v strese dieťa novú chuť kaše na sto percent odmietne. Deti sa viac boja toho, čo vidia na rodičoch, než tmy samotnej. Keď budete pokojní vy, budú pokojnejšie aj ony. Karty, pexeso a pastelky budú v takej chvíli zlato.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneSo seniormi je to úprimne najzložitejšie. Lieky, a pri inzulíne aj otázka, kde ho chladiť. Panelák bez prúdu znamená, že nejde výťah a babka z ôsmeho poschodia sa dole nedostane. Starší ľudia rýchlejšie prechladnú. Ak niekto doma potrebuje prístroj na elektrinu, napríklad na kyslík, tak plán B treba riešiť s lekárom už teraz, nie keď to nastane.
Počítajte tiež s tým, že seniori často odmietajú odísť zo svojich domovov. Mentálny model: „Ja som tu prežil aj horšie…“
Zvieratá potrebujú vodu a krmivo na rovnako dlho ako vy, k tomu prepravku, vôdzku a očkovací preukaz. Nie každé evakuačné miesto vás so psom prijme. Kto zviera nemá, čuduje sa, ale veľa ľudí kvôli psovi alebo mačke radšej ostane doma aj vtedy, keď by mali radšej odísť.
V čom sú hlavné rozdiely v odolávaní krízovej udalosti v meste a na vidieku?
V meste máte všetko blízko a keď sa niečo pokazí, riešia to tam ako prvé. Nemocnica, lekáreň, obchod, veľa koncentrovaných ľudí. Lenže skoro všetko visí doslova na jednom kábli. Voda vo vyšších poschodiach, výťah, ústredné kúrenie. Nemáte kde skladovať a nemáte čím kúriť. Krb v paneláku by som mimochodom rád raz videl naživo.
Na dedine máte studňu, drevo, záhradu, pivnicu a susedov, ktorí vedia, kto ste. To je obrovská výhoda. Pomoc je zase ďalej, prúd po víchrici či snehovej kalamite niekedy nejde aj niekoľko dní, bez auta ste stratení a v mnohých obciach už nie je ani obchod, ani lekár.
Ale je tu jedna vec, ktorú ľudia z miest o dedine často netušia. Nový dom s tepelným čerpadlom alebo plynovým kotlom bez elektriny nekúri o nič lepšie ako panelák. Studňa s elektrickým čerpadlom vám bez prúdu vodu tiež nedá. Takže ja by som to ani nedelil na mesto a dedinu. Skôr na ľudí, ktorí vedia, kde majú doma slabé miesto a na tých, ktorí na to prídu, až keď sa to stane.
Stretávate sa Vy alebo ľudia z Vašej komunity s nejakými predsudkami alebo posmeškami?
Jasné. Slovo „prepper“ má u nás nálepku extrémistu alebo prinajlepšom čudáka, ktorý v pivnici skladuje plynové masky a čaká na apokalyptický koniec sveta. Ja to slovo, priznám sa, nemám veľmi rád. Mne ide o to, aby deti mohli mať teplý čaj, keď vypadne prúd.
Za posledné roky sa to ale dosť zmenilo. Covid, ceny energií, blackout na Pyrenejskom polostrove, potom v Prahe, tento rok v Berlíne a na Ukrajine. Keď eurokomisárka pre krízové riadenie natočí video, v ktorom ukazuje, čo má v krízovom batohu, ťažko sa na to dá dívať ako na hobby pre bláznov.
Bohužiaľ predsudky napriek tomu v dnešnej dobe stále existujú. Spomínam si na rozpačitý pohľad v očiach môjho suseda, keď som mu ako darček podaroval jeden z prvých výtlačkov knihy Domáca Pevnosť.
Jeho reakcia na obálku knihy bola rozpačitá. Zhrnul by som ju slovami: „On také knihy nečíta“. Bolo to trocha smutné.
Je príprava na krízu záťažou pre rodinný rozpočet? Je to časovo náročné?
Nemusí byť. Základ na tri dni pre bežnú domácnosť vyjde, keď začínate úplne od nuly, možno na stovku eur. To tam už rátam aj rádio a powerbanku. Väčšinu vecí ako deky, sviečky, lekárničku či nejaké konzervy už aj tak doma pravdepodobne máte.
V knihe máme rozpočty na dva týždne za 150, 350 a 700 eur, podľa toho, ako veľmi to chce človek mať vyriešené. Najlepšie funguje pravidlo jednej veci navyše. Pri každom nákupe hodíte do košíka jednu-dve trvanlivé veci, ktoré by ste aj tak zjedli. Za pár týždňov máte zásoby a v peňaženke ste to nepocítili. Keďže sa zásoby jedia a dokupujú, peniaze nevyhadzujete.
Časovo je to jeden víkend a máte všetko vyriešené, premyslené a naplánované. Spíšete, čo máte, dokúpite, čo chýba, a dohodnete sa doma, kto čo má na starosti. Potom už len kontrola dátumov a nabíjanie powerbaniek.
Dobrý trik je spojiť to so zmenou času. Dvakrát do roka si aj tak prestavujete hodiny, tak pri tom rovno pozriete aj do skrine ako sú na tom zásoby a krízové veci.
Štáty Európy posilňujú civilnú ochranu a odolnosť obyvateľstva. Ktoré z nich to robia naozaj dobre? Ako je na tom Slovensko v porovnaní?
Pre mňa sú top Fíni – a nielen kvôli bunkrom. Majú vyše 50 000 krytov s kapacitou pre takmer 5 miliónov ľudí, pričom obyvateľov je 5,6 milióna.
Zaujímavé je, že tie kryty normálne žijú. Je v nich športová hala alebo parkovisko a majiteľ budovy ich musí udržiavať. Žiadna betónová diera, o ktorej nikto nevie.
Švédi zase v novembri 2024 poslali do každej domácnosti brožúrku o tom, čo robiť, keď príde kríza alebo vojna. Cieľ je jednoduchý: každý sa má vedieť o seba postarať aspoň týždeň. Nóri spravili to isté, vytlačili 2,2 milióna kusov, do každej domácnosti jeden.
Najbližšie k nám je Poľsko. Od januára 2025 tam platí nový zákon o ochrane obyvateľstva, nové bytovky od roku 2026 musia počítať s úkrytom a štát do toho dáva cca 0,3 % HDP. To nie sú drobné.
A my? Nebudem to prikrášľovať, sme ďaleko. Podľa ministerstva vnútra je na Slovensku k 31. decembru 2025 v odolných a plynotesných krytoch kapacita pre vyše 260-tisíc ľudí. To sú zhruba 4 % populácie. Na papieri to vyzerá dobre, v skutočnosti sú však podľa mojich zdrojov v dezolátnom stave a zrejme začnú sa opravovať a pripravovať až vtedy, keď bude zle.
NKÚ už pred časom objavil zastaranú legislatívu aj masky a detské vaky po exspirácii. Férovo treba povedať, že mestá pozostatky krytov z minulosti majú, ale nie sú peniaze na ich opravu, hoci vláda sľúbila ich kapacitu dokonca zdvojnásobiť.
V súčasnosti médiá venujú veľa pozornosti ukrajinským civilistom, ktorí sa vyrovnávajú s ruskými útokmi. Aké ponaučenia z tejto vojny vychádzajú pre jednotlivca?
Najviac mi utkvel v pamäti blackout počas minulej zimy v Kyjeve. Po januárových útokoch ostalo bez tepla asi 6 000 bytových domov, teda skoro polovica mesta, a vonku boli mrazy, aké tam roky nepamätali.
Pointa je čisto technická: kúrenie aj voda stoja na čerpadlách, ktoré potrebujú prúd. Presne tak funguje aj slovenské sídlisko. Keď si to človek uvedomí, prestane to pôsobiť ako vojnová reportáž z cudziny.
Druhá vec je dĺžka výpadku. Ukrajinci nežijú jeden blackout, ale mesiace s výpadkami. Naučili sa žiť v rytme: keď ide prúd, všetko sa nabíja, varí a perie naraz. Teplo držia v jednej izbe. Celý byt nevykúrite, jednu izbu s dekami, spacákmi a termoskou áno.
Tretia je komunita. Kyjevčania hovoria, že ich tá zima paradoxne zblížila. Susedia si požičiavali nabíjačky, varili pre starších. Mesto poskytlo stovky vyhrievaných stanov a po celej krajine doteraz fungujú takzvané Body nezlomnosti, kde sa človek zohreje, nabije si telefón a napojí sa na internet.
Potom sú to drobnosti, ktoré sa ľahko podceňujú. Hotovosť. Čísla na papieri. Offline mapy v mobile. Nesledovať správy dvanásť hodín denne, lebo to človeka psychicky zožerie. Mať rozhodnuté vopred, kam pôjdete, keď budete musieť domov opustiť – mama na dedine, kamarát v inom meste.
Toto sa má dohodnúť v pokoji pri stole, nie o druhej ráno po prvých hodinách blackoutu.
Aké lekcie by si z Ukrajiny mal zobrať štát?
Prvá lekcia je decentralizácia. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry bola na Ukrajine poškodená alebo zničená viac ako polovica veľkých centrálnych zdrojov, ale len 7 % malých, rozptýlených. Jednu veľkú elektráreň trafíte jednou raketou, tisíc striech so solárom a batériou už ťažko.
Druhá je, aby vodárne, kotolne, nemocnice a prečerpávacie stanice vody mali vlastné záložné zdroje. Keď padne elektrická sieť, toto nesmie padnúť s ňou.
Tretia mi príde najlacnejšia a najrýchlejšia. Mať v každej obci vopred určené miesto, školu, kultúrny dom alebo obecný úrad, kde bude generátor, teplo, voda a internet. Ukrajina ich stavala za pochodu počas bombardovania. My ich môžeme mať pripravené vopred.
Ďalej kryty na fínsky spôsob, teda udržiavané, zmapované a dohľadateľné v mobile. Varovanie, ktorému ľudia rozumejú. Na Ukrajine má varovnú aplikáciu v mobile skoro každý.
Myslíte si, že by z pohľadu odolnosti obyvateľstva malo význam na Slovensku viac investovať do hodín brannej výchovy či prvej pomoci?
Prvá pomoc určite, a čím skôr, tým lepšie. Tá sa zíde každý deň, nielen vo vojne. Nehoda na D1, infarkt v supermarkete, dieťa, ktoré vdýchne cukrík. Väčšina ľudí sa s ňou naposledy stretla v autoškole na figuríne.
S brannou výchovou súhlasím, len by som ju nechcel v podobe, akú si pamätajú naši rodičia – s plynovou maskou a hodom granátom. Skôr praktické veci. Čo robiť, keď vypadne prúd alebo prídu povodne. Čo znamená siréna. Ako rozpoznať hoax. Ako si pripraviť domácnosť. Aj Európska komisia chce, aby sa pripravenosť dostala do škôl.
Z môjho pohľadu by viac pomohlo, keby každý ovládal aspoň základy pripravenosti. Aj babky a dedkovia, aj maminy samoživiteľky na materskej, nielen tých pár málo percent Slovákov.
Web Systém odolnosti ponúka praktické zhrnutie najdôležitejších krokov k príprave na 72 hodín v prehľadnom návode.
