Vzhľadom na to, že sa počet ľudí na Zemi nebezpečne štverá na osem miliárd, slovné spojenie „pokojný život introverta“ sa pomaly, ale iste mení na oxymoron. No fakt. Nie je to ľahké, žiť medzi ľuďmi, keď by si radšej… no nežil medzi ľuďmi. My tomu rozumieme. Preto sme si pre teba pripravili tento článok o nočných morách každého introverta a veríme, že pokiaľ si jedným aj ty, určite sa v jednotlivých bodoch nájdeš. Tak teda poďme na to.
1. Keď sa ťa niekto opýta na smer
Žiješ v tom meste celý život, ale v tej rane máš pocit, že ťa tu desať minút dozadu vysadili z Marsu. „Neviete, ako sa dostanem k pošte?“ pýta sa ťa chlapík a obzerajúc sa dookola si asi nevšimol, že máš oči dva metre pred ksichtom. Keď si čupneš a zadržíš dych, možno pôjde preč?
2. Keď sa musíš predstaviť pred veľkou skupinou ľudí
Niektorí ľudia vedia nájsť správny film podľa indície „hrá tam ten blonďák“, iní urobiť stojku na hlave. Tvoja superschopnosť? Ozelenieť. Praktické využitie to nemá žiadne, ale hneď, ako učiteľka povie „teraz sa každý predstaví a povie nám o sebe niečo zaujímavé“, mohol by si ísť cosplayovať brokolicu.
3. Keď ti príde telefonát z neznámeho čísla
Ak naozaj existuje somálsky princ, čo tri dni pred smrťou zháňa nového majiteľa pre svojich desať miliárd a dva paláce k tomu, tak si vybral tú najblbšiu obeť, akú len mohol. Jeho smola.
4. Keď sa ťa niekto opýta, prečo odchádzaš tak skoro
Pretože ťa spoločenské interakcie akéhokoľvek rázu bytostne vyčerpávajú a dve hodiny small talkov nad lacným vínom z firemného večierka lížu strop tvojej výdrže. Musíš sa ísť nabiť. Ale to asi nie je spoločensky akceptovateľná výhovorka zabaliť to pred desiatou. Tento svet nebol vybudovaný pre ľudí, ako si ty.
5. Keď musíš pracovať na skupinovom projekte
Panebože. Panebože. PANEBOŽE. Čo si komu urobil?! Najradšej by si sa schoval pod lavicu a dúfal, že keď dostatočne silno potlačíš, preprdneš sa až k zemskému jadru, kde ťa nikdy nikto nenájde. Ale v tej chvíli nie si schopný brvou pohnúť. Ani ritnými polkami. Tak tam len tak sedkáš, hyperventiluješ a čakáš, kedy si ťa adoptuje niektorý zo spolužiakov. Pri troche šťastia to nebude úplný debil.
6. Keď sa ti prihovorí sused
Niežeby si desať minút nestepoval za rohom a nečakal, až si dostrihá muškáty v predzáhradke a nezalezie do domu. Niežeby si si preventívne neurobil tri otočky okolo vlastnej osi, aby si sa uistil, že jeho poloha je stabilná a von sa už nevráti. NIEŽEBY SI NEUROBIL VŠETKO, ČO BOLO V TVOJICH SILÁCH. A aj tak ste tu, zoči-voči, a riešite psa susedy Ruženky odnaproti, čo mu s*rie do záhona. Paráda.
7. Keď sa ti niekto nanominuje do výťahu
Nemáš presne vymerané hranice svojho osobného priestoru, ale ktokoľvek, kto sa k tebe napchá do výťahu pre menej ako sedemdesiat osôb, ich značne prekračuje. Mal si ísť radšej peši.
8. Keď niekomu napíšeš správu a on ti obratom zavolá
„Takto to budeme mať rýchlejšie,“ hovorí, zatiaľ čo ty sa pomaly rozkladáš na súčiastky a ruky sa ti potia, akoby sa svojvoľne rozhodli zavlažiť polovicu Afriky. Jasné. Rýchlejšie. Za predpokladu, že prehltneš tú guču v hrdle a podarí sa ti zosmoliť súvislú vetu.
9. Keď si musíš ísť prebrať balík
„Dobrý, kuriér,“ ozve sa z telefónu a tebe je jasné, že nie si zďaleka prvý ani posledný, ktorému dnes túto nacvičenú formulku fľusol do reproduktora. Ale zaručene si jediný, komu sa z toho rozvibrovala komplet celá tráviaca sústava. Nemôže to… čo ja viem… radšej hodiť do kríkov?
10. Keď sa ťa niekto opýta, prečo si tak ticho
Najradšej by si mu povedal, že ti v detstve následkom tragickej autonehody museli amputovať jazyk a moderná medicína ešte nenašla spôsob, ako ti ho tam nadžgať naspäť. Lenže to by si musel… veď vieš… otvoriť ústa. A to dnes nemáš v harmonograme.
11. Keď sa musíš vypýtať na záchod
Ďalšia nádherná spomienka na školské časy, keď si pokrútený sedel zarazený v lavici a premýšľal, či je fyzicky možné pozitívnymi vibráciami expandovať obsah vlastného močového mechúra. Keď si začal vidieť trojmo, začal si šípiť, že nie.
Keď ti na čele vybehli kropaje potu, bol si si už prakticky istý, a keď sa do toho všetkého učiteľka rozhodla, že práve ty si najvhodnejší kandidát na dnešnú odpoveď pred tabuľou, mal si sto chutí sa rovno rozplakať. Najkrajšie roky tvojho života.
12. Keď si musíš ísť objednať osobne
Krásny to deň, keď si k tebe nikto neprisadol v autobuse a nikto nemal bytostnú potrebu opýtať sa ťa, ako sa máš, aj napriek tomu, že sa prakticky nepoznáte. A potom to prišlo. Dorazil si do mekáča a zistil, že ich povestný kiosk, najlepšia vychytávka 21. storočia, je mimo prevádzky. Tak čo, zahráme si hru, koľkokrát sa vie niekto zaseknúť počas vety „poprosím, jeden BigMac, kolu a veľké hranolky“?
13. Keď ťa niekto zavolá von a bez tvojho vedomia pozve aj niekoho ďalšieho
Po ceste stretol Miša a Mišo je fajn chalan, skočíme na jedno, dobre bude, blá, blá, blá… Ty vieš, že Mišo je fajn chalan. Ale toto nebolo v pláne. Keď si sa so značnou dávkou sebazaprenia rozhodol zameniť večer pri knihe za večer medzi ľuďmi, ani vo sne by ti nenapadlo, že to skončí dvojhodinovým dumaním nad tým, kedy je vhodný čas zasmiať sa. Toto. Sa. Nerobí.
14. Keď s tebou niekto nadviaže očný kontakt
Nikto nesklápa oči k zemi rýchlejšie ako extrovert, ktorý má pocit, že sa s ním niekto snažil nadviazať očný kontakt. Opustiť misiu. Šéfe, opakujeme, OPUSTIŤ misiu. Hádam nebudeme riskovať, že sa ešte aj usmeje.
15. Keď musíš poprosiť predavačku o pomoc
Trikrát si obehol celý supermarket a trikrát zistil, že niekto cez noc poprehadzoval komplet všetok tovar. Nevieš, kam do psej matere dali to mlieko, ale jedno vieš určite – buď sa opýtaš predavačky, alebo si ráno zaleješ cereálie potokom vlastných sĺz.
Ale tvoja mama hádam nevychovala zbabelca. Tak sa vystrieš, stiahneš polky a s malou dušičkou zo seba vysúkaš: „Prepáčte, môžem sa opýtať?“ A potom budeš do tretej rána premýšľať, či znel tvoj hlas normálne, alebo sa máš odsťahovať na inú planétu.
