Vzhľadom na to, že sa počet ľudí na Zemi nebezpečne štverá na osem miliárd, slovné spojenie „pokojný život introverta“ sa pomaly, ale iste mení na oxymoron. No fakt. Nie je to ľahké, žiť medzi ľuďmi, keď by si radšej… no nežil medzi ľuďmi.
My tomu rozumieme. Preto sme si pre teba pripravili tento článok o nočných morách každého introverta a veríme, že pokiaľ si jedným aj ty, určite sa v jednotlivých bodoch nájdeš. Tak teda poďme na to.
1. Keď sa ťa niekto opýta na smer
Žiješ v tom meste celý život, ale v tej rane máš pocit, že ťa tu desať minút dozadu vysadili z Marsu. „Neviete, ako sa dostanem k pošte?“ pýta sa ťa chlapík a obzerajúc sa dookola si asi nevšimol, že máš oči dva metre pred ksichtom. Keď si čupneš a zadržíš dych, možno pôjde preč?
2. Keď sa musíš predstaviť pred veľkou skupinou ľudí
Niektorí ľudia vedia nájsť správny film podľa indície „hrá tam ten blonďák“, iní urobiť stojku na hlave. Tvoja superschopnosť? Ozelenieť. Praktické využitie to nemá žiadne, ale hneď, ako učiteľka povie „teraz sa každý predstaví a povie nám o sebe niečo zaujímavé“, mohol by si ísť cosplayovať brokolicu.
3. Keď ti príde telefonát z neznámeho čísla
Ak naozaj existuje somálsky princ, čo tri dni pred smrťou zháňa nového majiteľa pre svojich desať miliárd a dva paláce k tomu, tak si vybral tú najblbšiu obeť, akú len mohol. Jeho smola.
4. Keď sa ťa niekto opýta, prečo odchádzaš tak skoro
Pretože ťa spoločenské interakcie akéhokoľvek rázu bytostne vyčerpávajú a dve hodiny small talkov nad lacným vínom z firemného večierka lížu strop tvojej výdrže. Musíš sa ísť nabiť. Ale to asi nie je spoločensky akceptovateľná výhovorka zabaliť to pred desiatou. Tento svet nebol vybudovaný pre ľudí, ako si ty.
5. Keď musíš pracovať na skupinovom projekte
Panebože. Panebože. PANEBOŽE. Čo si komu urobil?! Najradšej by si sa schoval pod lavicu a dúfal, že keď dostatočne silno potlačíš, preprdneš sa až k zemskému jadru, kde ťa nikdy nikto nenájde. Ale v tej chvíli nie si schopný brvou pohnúť. Ani ritnými polkami. Tak tam len tak sedkáš, hyperventiluješ a čakáš, kedy si ťa adoptuje niektorý zo spolužiakov. Pri troche šťastia to nebude úplný debil.
6. Keď sa ti prihovorí sused
Niežeby si desať minút nestepoval za rohom a nečakal, až si dostrihá muškáty v predzáhradke a nezalezie do domu. Niežeby si si preventívne neurobil tri otočky okolo vlastnej osi, aby si sa uistil, že jeho poloha je stabilná a von sa už nevráti. NIEŽEBY SI NEUROBIL VŠETKO, ČO BOLO V TVOJICH SILÁCH. A aj tak ste tu, zoči-voči, a riešite psa susedy Ruženky odnaproti, čo mu s*rie do záhona. Paráda.
7. Keď sa ti niekto nanominuje do výťahu
Nemáš presne vymerané hranice svojho osobného priestoru, ale ktokoľvek, kto sa k tebe napchá do výťahu pre menej ako sedemdesiat osôb, ich značne prekračuje. Mal si ísť radšej peši.
8. Keď niekomu napíšeš správu a on ti obratom zavolá
„Takto to budeme mať rýchlejšie,“ hovorí, zatiaľ čo ty sa pomaly rozkladáš na súčiastky a ruky sa ti potia, akoby sa svojvoľne rozhodli zavlažiť polovicu Afriky. Jasné. Rýchlejšie. Za predpokladu, že prehltneš tú guču v hrdle a podarí sa ti zosmoliť súvislú vetu.
9. Keď si musíš ísť prebrať balík
„Dobrý, kuriér,“ ozve sa z telefónu a tebe je jasné, že nie si zďaleka prvý ani posledný, ktorému dnes túto nacvičenú formulku fľusol do reproduktora. Ale zaručene si jediný, komu sa z toho rozvibrovala komplet celá tráviaca sústava. Nemôže to… čo ja viem… radšej hodiť do kríkov?
10. Keď sa ťa niekto opýta, prečo si tak ticho
Najradšej by si mu povedal, že ti v detstve následkom tragickej autonehody museli amputovať jazyk a moderná medicína ešte nenašla spôsob, ako ti ho tam nadžgať naspäť. Lenže to by si musel… veď vieš… otvoriť ústa. A to dnes nemáš v harmonograme.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
