11. Keď sa musíš vypýtať na záchod
Ďalšia nádherná spomienka na školské časy, keď si pokrútený sedel zarazený v lavici a premýšľal, či je fyzicky možné pozitívnymi vibráciami expandovať obsah vlastného močového mechúra. Keď si začal vidieť trojmo, začal si šípiť, že nie.
Keď ti na čele vybehli kropaje potu, bol si si už prakticky istý, a keď sa do toho všetkého učiteľka rozhodla, že práve ty si najvhodnejší kandidát na dnešnú odpoveď pred tabuľou, mal si sto chutí sa rovno rozplakať. Najkrajšie roky tvojho života.
12. Keď si musíš ísť objednať osobne
Krásny to deň, keď si k tebe nikto neprisadol v autobuse a nikto nemal bytostnú potrebu opýtať sa ťa, ako sa máš, aj napriek tomu, že sa prakticky nepoznáte. A potom to prišlo. Dorazil si do mekáča a zistil, že ich povestný kiosk, najlepšia vychytávka 21. storočia, je mimo prevádzky. Tak čo, zahráme si hru, koľkokrát sa vie niekto zaseknúť počas vety „poprosím, jeden BigMac, kolu a veľké hranolky“?
13. Keď ťa niekto zavolá von a bez tvojho vedomia pozve aj niekoho ďalšieho
Po ceste stretol Miša a Mišo je fajn chalan, skočíme na jedno, dobre bude, blá, blá, blá… Ty vieš, že Mišo je fajn chalan. Ale toto nebolo v pláne. Keď si sa so značnou dávkou sebazaprenia rozhodol zameniť večer pri knihe za večer medzi ľuďmi, ani vo sne by ti nenapadlo, že to skončí dvojhodinovým dumaním nad tým, kedy je vhodný čas zasmiať sa. Toto. Sa. Nerobí.
14. Keď s tebou niekto nadviaže očný kontakt
Nikto nesklápa oči k zemi rýchlejšie ako extrovert, ktorý má pocit, že sa s ním niekto snažil nadviazať očný kontakt. Opustiť misiu. Šéfe, opakujeme, OPUSTIŤ misiu. Hádam nebudeme riskovať, že sa ešte aj usmeje.
15. Keď musíš poprosiť predavačku o pomoc
Trikrát si obehol celý supermarket a trikrát zistil, že niekto cez noc poprehadzoval komplet všetok tovar. Nevieš, kam do psej matere dali to mlieko, ale jedno vieš určite – buď sa opýtaš predavačky, alebo si ráno zaleješ cereálie potokom vlastných sĺz.
Ale tvoja mama hádam nevychovala zbabelca. Tak sa vystrieš, stiahneš polky a s malou dušičkou zo seba vysúkaš: „Prepáčte, môžem sa opýtať?“ A potom budeš do tretej rána premýšľať, či znel tvoj hlas normálne, alebo sa máš odsťahovať na inú planétu.
