Drsný boj o prežitie
Ešte predtým mu vzali pušku, nôž, pasce a ďalšie praktické veci, čím mu neskoršiu snahu o prežitie výrazne sťažili. Glass postupne začal naberať silu, keď sa však prebral, celý zhrozený zistil, že je v úplne sám. Sťažka sa doplazil k potoku, kde utíšil smäd.
Na svojej ceste za civilizáciou sa živil divokými bobuľami a korienkami, ktoré zmiešaval s vodou. V jeho boji mu výrazne pomohol pobyt medzi Indiánmi. Vedel tak presne, ktoré bobule a korienky sú jedlé a kde ich hľadať.
Medveďou kožou z nosidiel si obviazal zlomenú nohu a začal sa plaziť smerom k Fort Kiowa. Stojí za zmienku, že musel prejsť až neuveriteľných 320 kilometrov. Kiowa však bola pevnosť, ktorá sa nachádzala najbližšie, takže nemal veľmi na výber.
Okrem bobúľ a korienkov občas jedol aj vajíčka z hniezd, prípadne kobylky. Raz sa mu podarilo naraziť aj na mŕtve bizónie mláďa, ktorého surovým mäsom sa nasýtil. V ranách sa mu hmýrili červy, ale on ich nechal, nech zožerú jeho infikované mäso. Práve týmto spôsobom zabránil potenciálne smrteľnej gangréne.
Glass sa postupne dokázal postaviť na nohy a po dlhých a zaťažkávajúcich šiestich týždňoch dorazil k rieke Cheyenne. Tu sa stretol s kmeňom Siouxov, ktorí ho ošetrili a pomohli mu vytvoriť drevenú plť. Na nej sa po prúde rieky dostal až k bránam Fort Kiowy.
Túžba po pomste
Vychudnutý a bledý Glass s prepadnutými lícami na ostatných naozaj pôsobil, akoby práve vstal z mŕtvych. Muži z jeho skupiny boli v šoku, keďže ho považovali za mŕtveho. Fitzgerald im totiž zaklamal a povedal, že keď s Bridgerom odchádzali, Glass už nedýchal. Ťažko skúšaný lovec tvrdil, že to, čo mu pomohlo prežiť, bola túžba po pomste. Nedokázal totiž Fitzgeraldovi odpustiť, že ho nechal v divočine zomrieť.
Vo Fort Kiowa Fitzgeralda ani Bridgera nenašiel, zistil však, že by mali byť v pevnosti Fort Henry. Ani tam nikoho neobjavil, vďaka ďalšiemu tipu ale vyrazil k rieke Bighorn, kde našiel Bridgera. Ten mu hneď padol k nohám a so slzami v očiach sa ospravedlňoval. Keďže prejavil ľútosť a bol ešte veľmi mladý, Glass mu odpustil. Fitzgeralda však bol stále odhodlaný nájsť a potrestať.
Nejaký čas počkal, kým sa mu zahoja všetky rany a kým naberie silu, a napokon sa znovu pridal k Ashleyho skupine. Dvakrát ich prepadli Arikarovia, pričom Glass opäť unikol smrti len o vlások. Dokonca sa opäť opakovala situácia, keď ostal sám v divočine.
Pri chaose počas útoku si ostatní mysleli, že ho Indiáni zabili. Glass ale ostal ukrytý. Tentokrát však mal pri sebe pušku, nôž a iné nástroje, navyše nebol zranený. Dokázal teda prežiť bez väčších problémov. Keď dorazil do Fort Kiowa, jeho kolegovia ho už začali považovať za nesmrteľného muža, ktorý sa obratne vyhýba smrti.
Zradcu napokon našiel
Glass sa odtiaľ vydal do stanice Fort Atkinson, keďže sa dozvedel, že práve tam sa Fitzgerald zdržiava. Tentokrát mal šťastie a zradcu tam naozaj našiel. A iste by ho aj bol zabil, lenže zabránila mu v tom jedna podstatná vec: Fitzgerald práve vstúpil do armády Spojených štátov.
To znamenalo, že pokiaľ by ho Glass naozaj zavraždil, okamžite by ho odsúdili na trest smrti a zastrelili. Veliteľ armády mu ale ako bolestné prikázal vyplatiť 300 dolárov (na tú dobu išlo o neskutočný balík peňazí) a vrátil mu aj jeho pušku, o ktorú ho Fitzgerald pripravil.
Glass na odchode Fitzgeralda varoval, že pokiaľ mu je život milý, nech radšej nikdy neopustí armádu. Zaprisahal sa, že ak to urobí, Glass si ho nájde a rozhodne s ním nebude zaobchádzať v rukavičkách.
Americká legenda
Po týchto dramatických udalostiach sa Glass vrátil k tomu, čo mu išlo najlepšie: stopovaniu a loveniu bobrov. Aj naďalej pôsobil v Ashleyho skupine, neskôr podľa všetkého zamieril do St. Louis a pridal sa k inej skupine obchodníkov.
Zomrel na jar v roku 1833 (presný dátum nepoznáme) v blízkosti rieky Yellowstone po útoku Arikarov. Mal približne 50 rokov. Už za svojho života sa stal legendou a jeho príbeh sa medzi lovcami s nadšením rozprával. Vzhľadom na to, že on sám nikdy svoje osudy nespísal ani si neviedol denník, je veľmi ťažké určiť, čo v jeho živote sa skutočne stalo a čo bolo vymyslené.
Desivý medvedí útok a následný boj o život v neodpúšťajúcej divočine sú však bezpochyby pravdivé a práve vďaka nim sa Glass stal medzi lovcami a stopármi uznávaným hrdinom.
Jeho príbeh sa objavil vo viacerých knihách, piesňach či básňach a neobišiel ani filmárov. V roku 1971 si odbila premiéru dráma Muž v divočine od Richarda C. Sarafiana. Postavu Zacharyho Bassa, ktorá bola inšpirovaná Hughom Glassom, si zahral Richard Harris.
S Glassovým príbehom voľne pracoval aj takmer neznámy western Apache Blood od Thomasa Quillena. V roku 2016 vstúpil do kín epický western Revenant: Zmŕtvychvstanie od Alejandra Gonzáleza Iñárritua. Glassa stvárnil Leonardo DiCaprio, Fitzgeralda Tom Hardy a Bridgera Will Poulter.
Snímka sa stala kriticky aj finančne úspešnou a DiCapriovi vyniesla jeho prvého Oscara. Film vyhral sošku aj za najlepšiu kameru a najlepšiu réžiu. Celkovo získal 12 nominácií.
