Pre milovníkov kníh obľúbeného spisovateľa Dominika Dána bol štvrtok 30. júla šťastný deň – vydavateľstvo Slovart v tento deň vydalo jednu zo svojich najočakávanejších noviniek tohto roka, v poradí už 30. príbeh z pera úspešného autora detektívok – knihu Klbko zmijí.
O tom, že právom patrí medzi najočakávanejšie tituly, nepochybujeme – dokazuje to aj fakt, že už v čase predpredaja sa v internetových kníhkupectvách Panta Rhei a Martinus vyšplhala na prvé miesto v predajnosti. A keďže od vydania poslednej knihy ubehlo už sedem mesiacov, je tento enormný záujem pochopiteľný a vôbec nás neprekvapuje.
„Mesto, príbeh a všetky osoby v tejto knihe sú vymyslené a akákoľvek podobnosť so skutočnými udalosťami je čisto náhodná, hoci sa niekomu môžu zdať akési povedomé…“
Predpokladáme, že vo väčšine fanúšikovských domácností začínal oddych počas uplynulého víkendu práve touto vetou. U nás to bolo rovnako – strávili sme príjemný podvečer v spoločnosti vraždárov z kancelárie 141 a v nasledujúcich 6 bodoch ti prezradíme, čo od novinky Klbko zmijí môžeš očakávať.
Kto je Dominik Dán?
Dominik Dán je jedným z najúspešnejších slovenských spisovateľov detektívnych románov. Z profesionálnych dôvodov si svoju identitu, pochopiteľne, stráži, a preto píše pod pseudonymom. Námety na knihy čerpá zo svojej kriminalistickej praxe – vyšetrovaním zločinov sa zaoberá viac než 30 rokov, vďaka čomu dokáže svoje knihy napísať až strašidelne autenticky a uveriteľne.
Skalní fanúšikovia sú zvyknutí na prísun dvoch dánoviek ročne – vždy v lete a v zime. Autor toto tempo udržiava už posledných pár rokov, pričom dej príbehu nenasleduje vždy chronologicky po sebe. Knihy sú písané svižným tempom, kapitoly sú kratšie, jedna kniha v priemere zaberie asi tak 5-6 hodín čítania.
Príbehy sú zasadené do Nášho Mesta, čo je nepriame pomenovanie pre Bratislavu, takže si pri čítaní nemusíš predstavovať život v cudzej krajine, lebo máš príbeh naservírovaný v oblasti, po ktorej sa možno veľakrát aj sám pohybuješ.
O čom je kniha Klbko zmijí?
Zatknúť a usvedčiť páchateľa trestného činu vraždy je kvôli rôznym okolnostiam ťažká práca aj pre odborníkov z oddelenia vrážd. Najhoršia zo všetkého je zrada z vlastných radov, tlak pokrivených nadriadených funkcionárov, ktorým vidina ľahkého zisku zatemnila mozog, vymazala elementárne princípy slušnosti a korektnosti. Tak to bolo aj v prípade dvoch vrážd, ktoré spolu zdanlivo nesúviseli.
Neznámy strelec popravil doma v posteli okresného prokurátora a o dva dni neskôr kandidáta na starostu okrajovej mestskej časti. Korupčná aféra okolo zavraždeného prokurátora dostane jasnejšie kontúry, až keď sa detektívom podarí nájsť dobre schovanú prokurátorovu asistentku. Od jej výsluchu naberie vyšetrovanie nový smer, ktorý musia detektívi z oddelenia vrážd pred nadriadenými tajiť.
Podozrenie, že im niekto zhora pozerá na prsty a snaží sa s nimi manipulovať, prerastie v istotu. Richard Krauz tuší, že priamy úder na skorumpovaných papalášov im dá riadne zabrať a riešenie záhady dvoch beštiálnych vrážd bude bolestivé.
Čo môžeš od knihy Klbko zmijí očakávať?
1. Realita bez prikrášlenia
Podobne ako v predošlých knihách, aj v tejto ti autor pripomenie, že je nepodstatné, na akom poste pracujeme – či už sme lekári, policajti alebo prokurátori – všetci sme iba ľudia. A každému sa občas stane, že aj napriek maximálnemu úsiliu profesijne pochybí.
Takýmto pochybením začína aj tento príbeh, kde sa dvojica policajtov dostane na miesto činu v rekordne krátkom čase a snažia sa postupovať podľa „nepísaných pravidiel“, aby na nič nezabudli. Zákon schválnosti však funguje dokonale – stane sa, že situáciu neustrážia a vyrobia si malér. Na prvý pohľad jednoznačne „spackaný“ pracovný výkon. Čo však v prípade, že je všetko úplne inak, než sa na prvý pohľad zdá?
Ferovi z prvej hliadky sa podlomili kolená, práve mu došlo, čo vyviedli. Jeho kolegovi asi niekto stál na kábli, nasprostasto sa zaškeril. „No dobre, ale keď toto je pán domáci, tak potom kto to odišiel?“ (str. 27)
2. Stará dobrá mordpartia
Každý, kto má psychicky náročnú prácu, ti potvrdí, že mať dobrých kolegov je základ k tomu, aby si predčasne nevyhorel. A partia vraždárov z kancelárie 141 na čele so šéfom oddelenia vrážd Alexandrom Mayorom v našich očiach predstavuje vysnívaný kolektív, v ktorom by sme chceli robiť. Ani zďaleka nie sú dokonalí, majú svoje „muchy“ a žijú životy podobné tým našim… ale tá atmosféra, ktorú spolu vytvárajú, je snom väčšiny čitateľov.
Ani v tomto príbehu nechýbajú vzájomné prekáračky, doberanie sa a podpichovanie, ktoré si si pravdepodobne zamiloval už v predošlých knihách. Keď však pôjde do tuhého, autor ťa vzájomnou lojalitou, čestnosťou a schopnosťou spolupracovať presvedčí, že detektívi nie sú iba obyčajní kolegovia, ale pokojne sa môžu považovať za „druhú rodinu“.
„Vážený a ctený vraždársky kolektív,“ vzdychol si šéf oddelenia, „na začiatku rozdelenia som zabudol ešte na niečo,“ otvorenou dlaňou ukázal na Krauza. „Zabudol som vám niekoho predstaviť. Toto je náš drahý kolega Richard Krauz, v strednej Európe známy pod prezývkou Rypák Rišo. Vitaj v práci, Rypák Rišo, už si nám fakt chýbal!“ Posledné slovo skoro zakričal. (str. 57)
3. Typický vraždársky humor
Sme si vedomí toho, že humor, aký Dominik Dán vo svojich knihách používa, nemusí vyhovovať každému, ale väčšina čitateľov ho doslova miluje – je priamy, neprikrášlený, s občasnými nadávkami, ktoré sú s prihliadnutím na okolnosti pochopiteľné a očakávané. Preto nás teší, že autor aj po toľkých knihách zostáva verný štýlu, na aký sme zvyknutí, a aj napriek ťažkej téme sa v knihe vyskytuje mnoho úsmevných častí.
Váňa vyfasoval výjazd, dvadsaťštyrihodinovú službu. Osem si odkrútil v kancelárii, jedenásť a pol doma, potom prišla pohroma – o tretej v noci ho zobudil operačný dôstojník.
„Prosím, Mikovič.“
„Operačné stredisko, čau, Váňa, máš výjazd.“
„Len preto mi voláš? Viem to od konca septembra, keď sme si vypisovali služby na október. Ale ďakujem ti za upozornenie, dobrú noc.“
„Vtipný ako Krauz. To on vás učí tieto fóriky?“
„Nie, tento zo mňa vypadol len tak.“
„Tak sa láskavo obleč a len tak vypadni na miesto činu, máte čerstvú vraždu.“ (str. 107)
4. Zneužívanie právomoci
Ako si si určite všimol pri čítaní predošlých kníh, v príbehoch nechýbajú občas až príliš úprimne vykreslené postavy – nielen s kladnými, ale aj zápornými vlastnosťami. Autor sa neštíti zabŕdnuť aj do oblastí, ktoré sú pre bežných ľudí tabu – či už ide o vzťahy s mafiánmi z podsvetia, alebo o nespravodlivosť za čias tajnej polície.
Tentokrát prišli na rad nadriadení z vlastných radov, ktorí sa časom vo svojich funkciách nechali ovplyvniť a svedomie a chrbtovú kosť vymenili za vidinu bohatstva. A aj napriek tomu, že si dookola opakuješ, že je to iba román, počas čítania si uvedomíš, že má reálny základ a je veľmi pravdepodobné, že sa opisované veci dejú aj naozaj. Tento poznatok ti dvihne tlak na nebezpečné hodnoty a chvíľu ti bude trvať, kým sa ti podarí upokojiť sa.
„A Šaňo? Čo na to Šaňo, nezastal sa vás?“ Teraz sa na operadlo hodil Hanzel, zaškeril sa – čo Šaňo? Čo už len šéf jedného malého oddelenia zmôže proti vrchnosti?
„Skúsil, uzemnili ho. V podstate aj nás. Naše hlásenie vytrhol ten mladý zasran pred našimi očami zo spisu a šmaril ho Šaňovi na stôl. Dostali sme príkaz vyradiť ho aj z nášho konceptu a pokračovať v dohodnutej vyšetrovacej línii, že v prípade vraždy prokurátora Kučmu ide o spackanú krádež vecí z domu, že ho zastrelili bezvýznamní zlodejíčkovia, ktorých vyrušil pri krádeži.“ (str. 95)
5. Nevoľnosť, frustrácia, hnev
Dobrý detektív sa pozná podľa toho, či dokáže myslieť aj v kritických situáciách a byť vždy „o krok vpred“. V tomto príbehu je síce menej krvi, ale o to viac ťa opisované skutočnosti nahnevajú. Môžeš nám veriť, že pri tých podvodoch, nelegálnych praktikách a rôznych zneužívaniach moci a funkcií ti bude vrieť krv v žilách, a občas ti môže prísť pri pomyslení na to, v akom štáte to vlastne žiješ, až nevoľno.
„Počkaj, počkaj, toto je silná káva aj na mňa. Kamil, ty si chcel profesionálneho vagabunda, čo šmelinuje s drogami a prevádzkuje nelegálnu herňu, urobiť starostom miestneho úradu?“
„No a? Veď všetci sú profesionálni vagabundi, stratil by sa medzi nimi! Klamú občanov, berú úplatky, slopú prvú ligu, kradnú z verejných financií… Richard! Haló! Zobuď sa! Kde to žiješ? Môj Ivanko bol proti tomu anjelik!“
Krauz mal o anjeloch trochu inú predstavu, ale kývnutím pripustil, že aj také sa asi stáva. (str. 216)
6. Emocionálna jazda na záver
Aby sme ti nepokazili zážitok z čítania, namiesto toho, čo ťa čaká na posledných stranách knihy, ti prezradíme iba pocity, ktoré sa u nás počas čítania záverečnej časti stihli vystriedať.
Najprv to bol chvíľkový WTF moment, ktorý vystriedalo napätie, následné znechutenie, odpor, ďalší WTF moment, „nechápačky“, úľava, slzy (áno, prvá dánovka, ktorá nás uprostred noci rozplakala a na nejakú chvíľu sme ju odmietali dočítať – 9 strán pred koncom), pokus o zmierenie sa so situáciou, ktorá nastala, a potom už len zimomriavky – vždy, keď si pripomenieme poslednú kapitolu.
„Neblbni, Oto, čo ťa máta! Kto by si trúfol na novinára? Novinári sú chránení všade na svete, aj u nás. Útok na novinára? Nezmysel, to by bola pre každého politická alebo spoločenská samovražda. Neboj sa, nikto mu neskriví ani vlas na hlave, nikomu z nich, nikdy!“ (str. 302)
Dominik Dán si aj tentokrát dal záležať na tom, aby v tebe jeho kniha zanechala hlbšie pocity a priestor na úvahy. Veríme, že Klbko zmijí splní tvoje očakávania a budeš po prečítaní aspoň taký spokojný, ako sme boli po víkende my. Prajeme príjemné čítanie. 🙂
| Knihu Klbko zmijí si môžeš objednať tu. |
Viac knižných noviniek a zaujímavostí zo sveta kníh nájdeš tu.
Tento obsah vznikol v spolupráci so Slovart
