5. Splachovacia toaleta
Nachádzame sa v historickej Indii, viac ako 2000 rokov pred naším letopočtom. Oblasť momentálne obýva harappská civilizácia, na svoj čas veľmi vyspelá, ktorá mala základy hydrauliky očividne v malíčku. Práve vďaka tomu sa ich obydlia pýšili tečúcou vodou a sanitárnymi zariadeniami, aké svet nikdy predtým nevidel.
Ich ľudia mali splachovacie záchody. Možno nie celkom také, na aké sme zvyknutí, ale veľmi obdobné. V oddelenej časti domu určenej na sprchovanie sa nachádzala aj „odpadová diera“, slúžiaca ako toaleta, na ktorú sa po vykonaní potreby vyliala nádoba s vodou. Voda išla z centrálnej studne, pričom rúrky z hlinených tehál ju doviedli až do domu.
6. Kondómy a antikoncepcia
Nechuť počať dieťa je stará ako ľudstvo samé. Ženy sa pred neželaným tehotenstvom chránili všakovakými spôsobmi, od zasúvania okruhliakov do pošvy v Mezopotámii či Starovekom Egypte až po jedenie fenikla gigantického v Starovekom Grécku. Po rokoch využívania týchto bizarných praktík bol príchod kondómu revolučný.
Kondómy – najprv ženské, neskôr mužské – sa vyrábali z rôznych zvieracích orgánov, ako mechúr či črevá. Po čase sa materiál zmenil na tvrdú kožu. Kondómy neboli od začiatku populárne, práve naopak, kompetentní sa ich snažili zákonom zakázať. Nepodarilo sa a v 18. storočí trh s nimi začal naberať na obrátkach. Dostupné boli všade, v rôznych tvaroch a veľkostiach, a tak je to dodnes.
Odporúčame prečítať:
Slováci vo vtipnej dokresľovačke ukázali, ako si predstavujú ideálny relax
7. Bublinkové nápoje
V roku 1767 sa Josephovi Priestleymu v univerzitnom laboratóriu v Leedse podarilo odhaliť metódu na spojenie vody a oxidu uhličitého. Toto zistenie položilo základy známym sýteným nápojom, ako Coca Cola či Pepsi. Na tie dnes polovica populácie nedá dopustiť. Svoju bublinkovú vodu označil za „najšťastnejší objav histórie“, no predávať ju neskúšal.
Na komerčné využitie osviežujúceho drinku prišiel až švajčiarsky výrobca hodiniek. Johann Jacob Schweppe ho ponúkal smädným zákazníkom v Ženeve a očividne to bol veľmi dobrý marketingový ťah. Ako výrobcu hodiniek ho totiž teraz už nikto nepozná.
Biznis s perlivou vodou sa mu za necelých sedem rokov tak rozbehol, že presťahoval továreň do Londýna a predstavil svetu novú príchuť – citrón. Tou sa chcel odlíšiť od konkurencie, ktorá sa snažila jeho unikátny drink napodobniť. Podarilo sa.
