Krumple, bandurky a kartofle neradno hádzať do jedného vreca/mechu/žocha. Každý kraj má svoje špecifiká a zemáky žijúce v Trnavskom kraji by neradi očuli, ako si o nich ščúl beblúva bársaký capart, inakše bandurky od Prešova by z toho mali barz srandu. Ta znaš, bizovňe by ťa aj napoldeco do karčmy zobrali. Ak by niekto krumpľám ze Záhorá ukradol budeláre a štrajtofle, oni by vytiahli míščafle a fityfale a isto by došlo aj na liskanie.

Už aj Štúr na to myslel

To vieš, iný kraj – iný mrav, teda nie je zemiak ako krumpľa a krumpľa ako bandurka. Už aj Štúr to vedel, a preto v snahe predísť podobným situáciám, rozhodol sa roku 1843 uzákoniť spisovnú slovenčinu na základe najmierumilovnejších jedincov – obyvateľov stredného Slovenska. Nakoľko bol ich jazyk najmenej poznačený vplyvom Čechov, Moravanov, Poliakov a Maďarov. Skrátka… geografia nepustí, ba čo viac – geografia zachráni.

Spisovnú slovenčinu, ktorá bola ustanovená na základe Martinského úzu, zachránili Tatry a okolité pohoria, pretože vytvorili prirodzenú vertikálnu hranicu, a tak nedovolili preniknúť jazykom susedných štátov na územie Slovenska. A tiež čiastočne oddelili určité sorty banduriek od zemákov a krumplí – tým pohoria chýbali, a tak sa s nimi premiešali nemecké a maďarské sorty Die Kartoffeln a burgonya.

Nárečové rozdiely v rôznych regiónoch Slovenska

V okolí Bratislavy sú dodnes zachované stopy chorvátskej kolonizácie a národných presunov v 15. a 16. storočí. Pastierska kolonizácia prispela nášmu ľubozvučnému jazyku slovami rumunského pôvodu ako: urda (smotana), putira (krčma), žinčica, bryndza a slovami maďarského pôvodu ako: juhás (pastier), bojtár (pastier dobytka), pajta (stodola / drevená prístavba).

Na sever Slovenska výrazne vplýval pohraničný poľský jazyk, z ktorého sa zrodilo goralské nárečie. Goralská kolonizácia zastihla najmä severné obce Slovenska – Kysuce, hornú Oravu a Spiš.

Influencermi východoslovenských nárečí boli ukrajinskí a poľskí susedia. Vďaka poľským susedom sa slová chlop, plokač a mlodi inflitrovali do východoslovenského nárečia. Influencermi v tejto oblasti boli aj Ukrajinci, ktorí si presadili napríklad hustku, chustečku a hustočku (šatka).

Historické, politické a kultúrne podmienky, ktorým čelili naši predkovia, sa postarali o široké spektrum nárečí. Pravdepodobne sa príslovie: „Čo dedina, to reč iná“ stalo pravidlom.

Ako je na tom slovenčina dnes?

Možno si už mal tú česť presvedčiť sa o tom, že niektorí jedinci majú svoju vlastnú reč kmeňa – tým nemyslíme len východniarov. Sú ľudia, ktorí by v potravinách hľadali lupačku namiesto sladkého rožku. Existujú aj takí, ktorí by si z obedového menu vybrali radšej haruľu ako polesník.

Niektorí by si pod pojmom trigovica možno predstavili niečo na zahriatie v tekutom skupenstve namiesto mikiny. Sú aj takí, ktorí na zisťovaciu otázku (odpoveď áno / nie) odpovedajú bizovňe alebo ba. Niektorí sa chodia baviť na bašável, iní chodia na poldeco do karčmy. Niektorí nosia bugiľáre namiesto peňaženiek a ringišpíle miesto náušníc.

Slovník počudovaniahodných výrazov:

Zemiaky:

bandurky (Šariš), erteple (Záhorie), grule (Gemer, Spiš), krumple (Bratislava, Trnava, Nitra, Trenčín, Záhorie), repa (Orava), švábka (Liptov, Orava), žmňoky (goralsky), zemnáky (Záhorie, Trenčín)

Dievča:

čaja (Abov), džopa (goralsky), gadžovka (Nitra), kobza (Spiš), holka (Trenčín), dzifča (Bratislava)

Fúrik:

ciskoň (Záhorie), preškombrčky (Záhorie), púr (Trenčín), táčky (horná Nitra, Trnava), vilbarik (Šariš)

Ponožky:

fusakle (Liptov), harišne (Bratislava), pantofľe (Abov), štrimfle (Zemplín), zokľe (Šariš)

Topánky:

baganče (Nitra), bogarije (Šariš), kamašle (Gemer), strevíce (Orava, Záhorie)

Dáždnik:

ambréľ (Zvolen), dizdžovnik (Šariš), parasoľ (Orava), šmata na kiu (Spiš)

Vracať:

bľuc (Šariš), zbľuvac (Zemplín), rigac (Spiš), grcat (Trnava)

Zemiaková placka:

gabar, baba (Liptov), gerhen (Nitra), gugľa (Šariš), haruľa (Zvolen), polešnik (goralsky)

Jedlo:

merinda (Orava), bobaľky (Šariš), jedzene (Šariš), papa (Trnava), jello (Trenčín)

Kľučka:

forgytov (Zemplín), kľamka (Šariš), klinga (Spiš), zaklinka (Zemplín)

Rýchlo:

ancvaj (Trnava), friško (Nitra), letkom (Spiš), kvaltom (Šariš), ûohmo (Záhorie)

Neporiadok:

bordeľ (Šariš, Zemplín), brajgel (Liptov, Trnava), durchamon (Bratislava), gavza (Zvolen), herberg (Trnava), luom (Gemer)

Zdroje: narecie.sk, encyklopediapoznania.sk, Katarína Habovštiaková /  juls.savba.sk