Nárečové slová, ktoré nemáš šancu pochopiť, ak nie si rodákom

Nie je zemiak ako krumpľa a krumpľa ako bandurka

Zdroj: ArtCavemaniac / EMEFKA

Krumple, bandurky a kartofle neradno hádzať do jedného vreca/mechu/žocha. Každý kraj má svoje špecifiká a zemáky žijúce v Trnavskom kraji by neradi očuli, ako si o nich ščúl beblúva bársaký capart, inakše bandurky od Prešova by z toho mali barz srandu. Ta znaš, bizovňe by ťa aj napoldeco do karčmy zobrali. Ak by niekto krumpľám ze Záhorá ukradol budeláre a štrajtofle, oni by vytiahli míščafle a fityfale a isto by došlo aj na liskanie.

Potatoes GIF - Find & Share on GIPHY

Už aj Štúr na to myslel

To vieš, iný kraj – iný mrav, teda nie je zemiak ako krumpľa a krumpľa ako bandurka. Už aj Štúr to vedel, a preto v snahe predísť podobným situáciám, rozhodol sa roku 1843 uzákoniť spisovnú slovenčinu na základe najmierumilovnejších jedincov – obyvateľov stredného Slovenska. Nakoľko bol ich jazyk najmenej poznačený vplyvom Čechov, Moravanov, Poliakov a Maďarov. Skrátka… geografia nepustí, ba čo viac – geografia zachráni.

Spisovnú slovenčinu, ktorá bola ustanovená na základe Martinského úzu, zachránili Tatry a okolité pohoria, pretože vytvorili prirodzenú vertikálnu hranicu, a tak nedovolili preniknúť jazykom susedných štátov na územie Slovenska. A tiež čiastočne oddelili určité sorty banduriek od zemákov a krumplí – tým pohoria chýbali, a tak sa s nimi premiešali nemecké a maďarské sorty Die Kartoffeln a burgonya.

Nárečové rozdiely v rôznych regiónoch Slovenska

Kristo / wikipedia.org (úprava redakcie)

V okolí Bratislavy sú dodnes zachované stopy chorvátskej kolonizácie a národných presunov v 15. a 16. storočí. Pastierska kolonizácia prispela nášmu ľubozvučnému jazyku slovami rumunského pôvodu ako: urda (smotana), putira (krčma), žinčica, bryndza a slovami maďarského pôvodu ako: juhás (pastier), bojtár (pastier dobytka), pajta (stodola / drevená prístavba).

Na sever Slovenska výrazne vplýval pohraničný poľský jazyk, z ktorého sa zrodilo goralské nárečie. Goralská kolonizácia zastihla najmä severné obce Slovenska – Kysuce, hornú Oravu a Spiš.

Influencermi východoslovenských nárečí boli ukrajinskí a poľskí susedia. Vďaka poľským susedom sa slová chlop, plokač a mlodi inflitrovali do východoslovenského nárečia. Influencermi v tejto oblasti boli aj Ukrajinci, ktorí si presadili napríklad hustku, chustečku a hustočku (šatka).

Historické, politické a kultúrne podmienky, ktorým čelili naši predkovia, sa postarali o široké spektrum nárečí. Pravdepodobne sa príslovie: „Čo dedina, to reč iná“ stalo pravidlom.

Study Studying GIF - Find & Share on GIPHY

Ako je na tom slovenčina dnes?

Možno si už mal tú česť presvedčiť sa o tom, že niektorí jedinci majú svoju vlastnú reč kmeňa – tým nemyslíme len východniarov. Sú ľudia, ktorí by v potravinách hľadali lupačku namiesto sladkého rožku. Existujú aj takí, ktorí by si z obedového menu vybrali radšej haruľu ako polesník.

Niektorí by si pod pojmom trigovica možno predstavili niečo na zahriatie v tekutom skupenstve namiesto mikiny. Sú aj takí, ktorí na zisťovaciu otázku (odpoveď áno / nie) odpovedajú bizovňe alebo ba. Niektorí sa chodia baviť na bašável, iní chodia na poldeco do karčmy. Niektorí nosia bugiľáre namiesto peňaženiek a ringišpíle miesto náušníc.

Slovník počudovaniahodných výrazov:

Zemiaky:

bandurky (Šariš), erteple (Záhorie), grule (Gemer, Spiš), krumple (Bratislava, Trnava, Nitra, Trenčín, Záhorie), repa (Orava), švábka (Liptov, Orava), žmňoky (goralsky), zemnáky (Záhorie, Trenčín)

Dievča:

čaja (Abov), džopa (goralsky), gadžovka (Nitra), kobza (Spiš), holka (Trenčín), dzifča (Bratislava)

Fúrik:

ciskoň (Záhorie), preškombrčky (Záhorie), púr (Trenčín), táčky (horná Nitra, Trnava), vilbarik (Šariš)

Ponožky:

fusakle (Liptov), harišne (Bratislava), pantofľe (Abov), štrimfle (Zemplín), zokľe (Šariš)

Topánky:

baganče (Nitra), bogarije (Šariš), kamašle (Gemer), strevíce (Orava, Záhorie)

Dáždnik:

ambréľ (Zvolen), dizdžovnik (Šariš), parasoľ (Orava), šmata na kiu (Spiš)

Vracať:

bľuc (Šariš), zbľuvac (Zemplín), rigac (Spiš), grcat (Trnava)

Zemiaková placka:

gabar, baba (Liptov), gerhen (Nitra), gugľa (Šariš), haruľa (Zvolen), polešnik (goralsky)

Jedlo:

merinda (Orava), bobaľky (Šariš), jedzene (Šariš), papa (Trnava), jello (Trenčín)

Kľučka:

forgytov (Zemplín), kľamka (Šariš), klinga (Spiš), zaklinka (Zemplín)

Rýchlo:

ancvaj (Trnava), friško (Nitra), letkom (Spiš), kvaltom (Šariš), ûohmo (Záhorie)

Neporiadok:

bordeľ (Šariš, Zemplín), brajgel (Liptov, Trnava), durchamon (Bratislava), gavza (Zvolen), herberg (Trnava), luom (Gemer)

Zdroje: narecie.sk, encyklopediapoznania.sk, Katarína Habovštiaková /  juls.savba.sk

Reagujte!
Grr Grr
2
Grr
Fuuj Fuuj
10
Fuuj
Fňuk Fňuk
0
Fňuk
Jeej Jeej
0
Jeej
Uups Uups
3
Uups
Haha Haha
5
Haha
Woow Woow
4
Woow

Komentuj post a napíš, čo si o tom myslíš!

⬇️

Pridaj komentár

Pre odoslanie komentáru sa musíte prihlásiť. Ak ešte nemáte účet zaregistrujte sa.

Mrkni aj tento článok:
Nádherné abstraktné 3D graffiti mladého umelca vytvárajú na budovách úchvatné optické ilúzie

Prihlásiť sa

Nemáte účet?
Zaregistrovať sa

reset password

Späť na
Prihlásiť sa

Zaregistrovať sa

Prosím registrujte sa na emefka.sk

Späť na
Prihlásenie
Choose A Format
Personality quiz
Trivia quiz
Dotazník
Príbeh
Zoznam
Meme
Video
Audio
Image

SLEDUJ EMEFKA

NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH

SLEDUJ NA INSTAGRAME