41-ročný Ryan Hudson-Peralta z amerického Detroitu musel vo svojom živote prekonať veľa prekážok a predsudkov. Narodil sa totiž s vrodenou chybou končatín. Ako píše napríklad aj portál All4Women, Ryanove ruky a nohy sa nedokázali správne vyvinúť.
Prognóza lekárov nebola vôbec lichotivá. Tvrdili, že Ryan nebude nikdy schopný normálne pracovať, šoférovať či mať deti. V podobnej situácii by mnoho ľudí prepadlo beznádeji a depresii. Ryan sa ale odmietol vzdať.
Žije naplno
Dnes je šťastne ženatý, má syna a nevlastnú dcéru. „Všetci si myslia, že postihnutý muž nemôže mať po boku krásnu ženu. A potom sú šokovaní, keď zistia, že Carrie je moja žena a nie moja opatrovateľka,“ povedal Ryan. Zároveň dodal, že žiadnu opateru nepotrebuje. Dokáže sa sám najesť, umyť, chodiť na toaletu a dokonca aj šoférovať (v špeciálne upravenom aute).
Ryan bol vo svojom odhodlaní podporovaný aj svojimi rodičmi. Tí s ním podľa jeho slov nikdy nejednali ako s niekým, kto je „iný“. Aj s ich podporou v živote stále skúšal nové a nové veci a vďaka svojej charizme a sebavedomiu si veľmi rýchlo našiel aj veľa priateľov.
Nikdy si nepripúšťal, že by kvôli svojmu postihnutiu nebol schopný nájsť lásku a životné šťastie.
Aj napriek varovaniam lekárov vyštudoval klasickú školu, začal pracovať ako grafický dizajnér a v roku 2000 sa stretol so svojou budúcou manželkou Carrie. „Už keď som bol malý, uvedomil som si, že svoj výzor zmeniť nemôžem,“ povedal. „Nedokážem zariadiť, aby mi dorástli ruky a nohy. Takže som sa rozhodol prijať to.“
Pomoc ostatným
Keď dosiahol vytúžené šťastie, rozhodol sa pomôcť aj ostatným. Založil organizáciu Look Mum No Hands, ktorá podáva pomocnú ruku deťom, ktoré sa tiež narodili bez končatín. Ryan sa v nich snaží prebudiť pozitívne myslenie a budovať ich sebavedomie.
„Ľudia niekedy nežijú svoj život naplno, pretože sa hanbia za to, ako vyzerajú, alebo majú pocit, že niečo nedokážu,“ povedal Ryan. Prostredníctvom svojej organizácie sa s rodičmi a deťmi môže podeliť o rady a tipy, ako žiť prakticky normálny život aj napriek postihnutiu. Jeho cieľom je dostať svoje rady a postrehy do televízie a filmov, aby mohli všetky deti s postihnutím vidieť niekoho, s kým sa môžu stotožniť.
