Zamyslel si sa niekedy nad tým, komu každému by si mal byť vďačný za to, že tvoj let prebehol bez komplikácií? Okrem pilotov a technických pracovníkov sú tu ešte ďalší ľudia, ktorí musia mať neskutočnú trpezlivosť a pevné nervy. Ak si si pomyslel na letušky a stevardov, myslíš správne.

„Volám sa Simona, pochádzam z Michaloviec a v auguste to bude 5 rokov, odkedy som si zbalila tri kufre a vymenila Slovensko za život na púšti,“ hovorí o sebe Slovenka, ktorá pracuje ako stevardka leteckej spoločnosti Tajarán al-Imárát, no ty ju poznáš pod medzinárodným názvom Emirates. Čo ju viedlo k tomu stať sa letuškou? S čím majú ľudia v lietadle najväčší problém? Dozvieš sa v nasledujúcom rozhovore.

Na začiatok asi klasická otázka – ako si sa dostala k práci letušky? Viem o tebe, že si študovala učiteľstvo biológie a angličtiny. Snívala si o tom, že budeš učiteľka?

Už odmala som tancovala vo folklórnom súbore a moje najobľúbenejšie momenty boli tie, keď sme za vystúpeniami cestovali po Slovensku a po svete. Počas vysokej školy sme cestovali na jeden festival aj spoločnosťou Emirates.

Vtedy mi učaroval typický červený klobúčik, ich elegancia a šarm. To bol asi zárodok nápadu ísť v budúcnosti týmto smerom. Áno, študovala som učiteľstvo a učenie ma bavilo, ale čosi ma ťahalo iným smerom.

Rozhodnutie zúčastniť sa pohovoru prišlo hneď po tom, ako som zoštátnicovala. Ako prípravu na pohovor som si pozrela niekoľko videí na YouTube a išla som skúsiť šťastie. Bola som rozhodnutá, že to chcem aspoň skúsiť. V Bratislave sa organizoval tzv. open day, takže mohol prísť každý, kto mal záujem.

Vraví sa, že vyberajú len top letušky, ale to ja neviem povedať. Čo ale povedať môžem, je, že počas niekoľkých vyraďovacích kôl testujú vašu zručnosť pracovať v tíme, vedieť vyjadriť svoj názor aj rešpektovať druhých, vyriešiť neriešiteľnú situáciu aj zapojiť kreativitu.