Pokračujeme v sérii článkov, ktoré mapujú pôsobenie mafie na Slovensku. Tentokrát sa trochu bližšie pozrieme na brutálny gang pápayovcov, ktorý založil Tibor Pápay a ktorý bol aktívny hlavne v Dunajskej Strede a jej okolí. Pápayovci patrili k najhorším gangom Slovenska, svoje kšefty riešili agresivitou a brutálnymi vraždami.

Primitívny bitkár

Tibor Pápay, prezývaný aj Papa Joe, sa narodil v roku 1963, a čo sa týka jeho osobnosti, išlo o človeka, ktorý bol jednoduchý, primitívny a všetky spory riešil násilím. Ako uvádza aj Gustáv Murín, Pápay sa spočiatku venoval bojovým športom, ale jeho agresívne sklony ho napokon dostali za mreže.

Keď v roku 1989 padol komunizmus, mnohí využili chaos doby a chýbajúcu legislatívu pre boj s organizovaným zločinom a začali vytvárať mafiánske klany. Pápay nebol výnimkou. Na slobodu sa dostal vďaka širokej amnestii Václava Havla z roku 1990. Faktom ale je, že Pápay nepôsobil ako neohrozený boss od samého začiatku. Pripojil sa k skupine, ktorú sformovali Milan Sipos a Tomáš Vida. V nej zastával úlohu obyčajného pešiaka, ktorý bol využívaný na špinavú robotu.

Vodcom skupiny bol Sípos, akýsi „mozog“ predstavoval zase Tomáš Vida, ktorý mal ekonomické vzdelanie. Sipos a Vida chápali, že na to, aby ich zločinecký klan fungoval, potrebujú nielen násilie, ale aj určitú sofistikovanosť. A tú naozaj mali, na rozdiel od Pápaya, ktorý nedokázal vytvoriť nejakú zložitejšiu a uhladenejšiu formu mafiánskeho kšeftovania.

Skupina sa zameriavala hlavne na ekonomickú kriminalitu, falšovali faktúry a pašovali tovar. Do ich „portfólia“ patrilo aj výpalníctvo či vydieranie. Svoje aktivity pritom najčastejšie písali na takzvané „biele kone“, teda ľudí, ktorí naoko vystupovali v mene danej spoločnosti. Tú ale v skutočnosti ovládali mafiáni.

A keď prišlo rozhodnutie, že biele kone treba odpratať, aby nezačali pred políciou rozprávať, do celej akcie sa ochotne vložil Tibor Pápay. Ten nemal ani ten najmenší problém s vraždením. Podľa odhadov analytikov sa takto on a jeho prisluhovači zbavili minimálne sedemnástich bielych koní. Ich telá sa vo väčšine prípadov ani nenašli. Pápay však rozhodne nebol spokojný so svojím postavením v skupine. Ako píše aj portál Aktuality, mieril vyššie a mal zálusk na miesto bossa.