Kriminalistická história je plná prípadov, keď ľudia záhadne zmizli. Mnohí z nich sa dodnes nenašli a nemáme najmenšie indície o tom, čo sa s nimi stalo. O týchto prípadoch si si mohol prečítať aj vo viacerých našich článkoch. Polícia v prípade hlásených zmiznutí a nezvestných osôb preveruje viaceré hypotézy, pričom jednou z najčastejších je možnosť únosu. Jedným z najznámejších prípadov je určite zmiznutie 10-ročnej Natasche Kampusch z Rakúska. Tá bola svojím únoscom väznená viac než 8 rokov.
Zlé vzťahy v rodine
Natascha Maria Kampusch sa narodila 17. februára 1988 a v čase únosu mala 10 rokov. S rodičmi a sestrami žila vo Viedni. O jej rodinnom zázemí sa vedú spory. Polícia mala totiž krátko po Nataschinom zmiznutí silné podozrenie, že dievča bolo týrané jej vlastnou matkou Brigitte Sirny.
Neskôr sa im do rúk dostali fotografie 5-ročnej Natasche, na ktorých bola takmer nahá v topánkach na vysokých podpätkoch. Vyšetrovatelia mali okamžite podozrenie, že Natascha bola terčom pohlavného zneužívania. Okrem matky podozrievali aj jej milenca. Natascha to síce odmietla, ale v jej autobiografii nájdeme pasáže o tom, ako ju jej rodičia fackali a ako kvôli tomu uvažovala o samovražde. Vzťah s rodičmi podľa nej nebol príliš láskyplný, avšak nesúhlasila s tým, že by ju jej rodičia týrali.
Únos
Nataschin únos sa odohral 2. marca 1998. Ráno sa vybrala do školy, tam ale nedorazila. Po ceste ju totiž jej únosca Wolfgang Priklopil násilím vtiahol do svojej dodávky. Keď sa Natascha v ten deň nevrátila domov a jej matka zistila, že nebola ani v škole, okamžite zavolala na políciu. Rozbehlo sa masívne pátranie, pričom polícii sa podarilo vypátrať aj svedka, ktorý tvrdil, že únos dievčaťa videl na vlastné oči. Tvrdil ale, že únoscovia boli dvaja. Túto domnienku však neskôr Natascha odmietla s tým, že jej únoscom bol len Priklopil.
Polícia sa teda na základe svedectiev zamerala na dodávky z okolia. Prehľadali viac ako 770 vozov, ale nenašli žiadnu stopu. Cynickou iróniou osudu bolo, že policajti prehľadali aj dodávku samotného Priklopila. Nič však neobjavili a ako podozrivého ho neviedli. Bolo im ale jasné, že dievča niekto uniesol. Obávali sa, že mohla padnúť do rúk násilníckych pedofilov či obchodníkov s ľuďmi. Istú dobu sa tiež zaoberali možnosťou, že Kampusch sa stala obeťou sériového vraha Michela Fournireta.
Tieň padal aj na rodinu unesenej. Ako sme sa zmienili, polícia podozrievala Nataschinu matku Brigitte, že svoju dcéru týrala, prípadne pohlavne zneužívala. Vyšetrovatelia tiež veľmi rýchlo zistili, že vzťahy medzi matkou a dcérou rozhodne neboli ideálne. Zvažovali možnosť, že za únosom mohla byť práve ona. Brigitte to tvrdo odmietala, hoci po Nataschinom úteku sa objavili informácie, že Brigitte Priklopila poznala. Natascha to ale vo svojej autobiografii označila za lož.
Väznená viac ako 8 rokov
Kým po dievčatku pátralo celé Rakúsko, Natascha Kampusch bola Priklopilom odvezená do jeho domu. Pod únoscovou garážou bol vybudovaný malý úkryt o rozmeroch 2,8 × 1,8 × 2,4 metra, ktorý bol zvukotesný a nemal žiadne okná. Práve táto miestnosť sa stala Nataschiným domovom. Počas prvých mesiacov ju mohla opustiť len s výslovným Priklopilovým súhlasom (teda takmer nikdy).
Neskôr jej dovolil pohybovať sa po dome. Ako ubiehali mesiace a roky, Natascha mala povolený voľnejší pohyb. Vo svojej knihe spomínala na to, ako ju Priklopil využíval ako svoju slúžku. Upratovala dom, prala mu bielizeň, varila mu. Samotný únosca sa k nej správal násilnícky a viackrát ju znásilnil. Často ju zbil tak, že takmer nemohla chodiť.
Kampusch sa ale zmienila aj o tom, že jej Priklopil kupoval knihy a rôzne encyklopédie, neskôr jej dokonca povolil pozerať televízor a počúvať rádio. Väčšinou však mohla počúvať len náučné programy, prípadne zahraničné stanice. Priklopil sa chcel vyhnúť tomu, aby bola informovaná o tom, ako pokračuje pátranie po nej.
Vzťah Natasche a Priklopila sa neskôr stal predmetom rôznych debát. Kampusch priznala, že časom si na režim, ktorému bola vystavená, zvykla, dokonca začala k svojmu únoscovi pociťovať sympatie. Zároveň ho ale nenávidela a raz sa dokonca pristihla, že premýšľa, ako mu odsekne hlavu sekerou.
Opustiť dom mohla až krátko po svojich 18-tych narodeninách. Bolo jej však jasne dané na vedomie, že ak sa pokúsi utiecť, zaplatí za to životom. Napriek tomu sa vraj o útek niekoľkokrát nenápadne pokúšala, nikdy sa jej to ale nepodarilo. Priklopil ju dokonca vzal na lyžovačku do rezortu v blízkosti Viedne. Ani tam sa ale dievčaťu nepodarilo uniknúť. Neskôr tvrdila, že počas tých viac ako 8 rokov sa jej naskytlo viac možností utiecť, ale nevyužila ich. Bála sa, že sa jej to nepodarí, čím riskovala brutálnu bitku od Priklopila, ako aj to, že ju už nikdy nepustí z domu.
Útek
23. augusta 2006 však Natascha Kampusch utiekla. Pravdepodobne to ani sama neplánovala. V ten deň na záhrade vysávala Priklopilov automobil. Ten na ňu dohliadal, ale odrazu mu zazvonil mobil. Keďže vysávač vydával veľký hluk, Priklopil odišiel ďalej do záhrady, aby hovor vybavil. Natascha jeho nepozornosť okamžite využila.
Nechala vysávač zapnutý a utiekla na ulicu. Prosila okoloidúcich, aby zavolali políciu, ale tí ju nepočúvali. Pribehla teda k domu 71-ročnej Inge T. a zaklopala jej na okno. Šokovaná dôchodkyňa pred sebou videla vychudnuté a bledé dievča, ktoré kričalo: „Som Natascha Kampusch! Zavolajte políciu!“ Inge na nič nečakala a okamžite telefonovala mužom zákona.
Polícia Nataschu vzala na stanicu, kde bola jej identita potvrdená. Policajtka Sabine Freudenberger neskôr povedala, že bola ohromená tým, ako inteligentne dokázala Natascha rozprávať a aká bohatá bola jej slovná zásoba.
Únosca si vzal život
Priklopil sa v tej chvíli už dozvedel, že Natascha utiekla a po jeho stope vyrazila polícia. Urobil teda to, čo Natasche tvrdil, že urobí, ak sa jeho plány nepodaria. Odišiel na vlakovú stanicu vo Viedni a spáchal samovraždu skokom pod vlak. Kampusch reagovala na správu o jeho úmrtí hysterickým plačom.
„Je mi ho stále viac a viac ľúto,“ povedala neskôr. „Bol to nešťastný človek.“ Takáto sympatia s únoscom, ktorý ju zbavil slobody, týral ju a znásilňoval, ľudí šokovala. Natascha chcela ísť aj na Priklopilov pohreb, napokon od toho ale na naliehanie svojej rodiny upustila. V márnici mu ale zapálila sviečku.
Kampusch sa vyjadrila, že rozhodne netrpí žiadnym štokholmským syndrómom. Jej vzťah s Priklopilom bol podľa nej „veľmi komplexný“ a nemôže byť posudzovaný len ako nejaká psychiatrická diagnóza. Natascha o svojom ťažkom údele poskytla niekoľko rozhovorov a napísala tiež knihu 3096 dní (vyšla v roku 2010, k dispozícii je aj v slovenskom preklade). Tá bola neskôr adaptovaná do podoby rovnomenného celovečerného filmu.
V roku 2016 vydala druhú knihu s názvom 10 rokov slobody, v ktorej sa zameriava na svoj život po úteku. Priklopilov dom odkúpila a dodnes je v jej vlastníctve. Podľa jej slov je neoddeliteľne spätý s jej dospievaním a jeho kúpou ho chce zachrániť pred zničením či znehodnotením vandalmi.
Odraz vo filmoch
Nataschin príbeh sa stal centrom viacerých dokumentov. Ako sme spomínali, vznikla aj celovečerná dráma na základe jej autobiografickej knihy. Okrem toho sa jej prípadom inšpiroval režisér Markus Schleinzer vo svojej dráme Michael. Zobrazuje v nej pedofila (Michael Fuith), ktorý uniesol malého chlapca Wolfganga (Danid Rauchenberger) a väzní ho vo svojom dome.
Prípadom sa čiastočne inšpirovala aj spisovateľka Emma Donoghue pri písaní románu Izba. Jej inšpiráciou bol aj prípad Elizabeth Fritzl, ktorú jej otec Josef Fritzl v 18-tich rokoch uväznil v pivnici na 24 rokov, a Sabine Dardenne, ktorú uniesol pedofil a sériový vrah Marc Dutroux. Román sa dočkal aj filmovej adaptácie s Brie Larson a Jacobom Tremblayom v hlavných úlohách. Odniesol si 4 nominácie na Oscara, pričom Larson svoju nomináciu pre najlepšiu herečku v hlavnej úlohe aj premenila.
