Istanbul – mesto, ktoré spája dva kontinenty, históriu so súčasnosťou a chaos s pôvabom. Istanbul som mala dlho na svojom cestovateľskom bucket liste. Nie, nie som fanúšičkou tureckých telenoviel, ale poznáte ten zvláštny pocit, keď vás to jednoducho niekam ťahá. Tak som sa tam napokon koncom októbra vybrala – ja plná očakávaní, kamoška skôr s postojom „uvidíme“. Splnili sa naše predstavy alebo sme odišli sklamané?
Začnem prakticky – letenky. Tam aj späť nás vyšli približne 90 eur bez batožiny, kupovali sme ich asi 3 – 4 týždne pred odletom. Turecká letecká spoločnosť Pegasus začala minulý rok lietať z Bratislavy, takže spojenie so srdcom Turecka je teraz pre Slovákov o dosť jednoduchšie.
Z letiska do centra to trvá spojmi asi hodinu a pol – treba s tým rátať. Môžeš si zobrať taxi, ak ti to vyhovuje viac, no bude to o dosť drahšie. Veľa hotelov tiež ponúkalo letiskový transfer, no presnú sumu za túto službu neviem. Ak si vyberieš MHD a v novom meste sa pravdepodobne len zorientovávaš, podobne ako my, môže sa čas cesty pokojne natiahnuť.
Na druhej strane, doprava v meste je veľmi dobre vyriešená. To tu musíme povedať. Stačí ti jedna karta, ktorú si priebežne dobíjaš v automatoch. Nenašli sme ich na každej zastávke, no nikdy sme nemali problém s ich nájdením a dobitím. Cena za jednu cestu MHD už priamo v meste nás vyšla približne 35 lír, čo nie je v prepočte ani jedno euro.
Čo nás prekvapilo najviac?
Čo nás prekvapilo najviac? Cena ubytovania – príjemne. Za izbu v hoteli s raňajkami na 5 dní (4 noci) sme dali dokopy niečo vyše 200 eur. Počasie bolo ideálne, príjemné, ani teplo ani zima a mesto prekypovalo životom. Mačky na každom rohu ma šokovali aj nešokovali zároveň – Istanbul je nimi preslávený – no bol to predsa len taký kultúrny šok, vidieť ich všade, ako sedia vedľa ľudí na lavičkách, v kaviarni, či si len tak oddychujú v obchode. Miestni, ale možno aj turisti, im hodia granule či nechajú pod stromom misku s vodou. Našli sme aj automat na mačacie granule, kde im za peniaze naplníš misku jedlom.
Menším prekvapením bola pre mňa aj pani na letisku, ktorá pracovala v kaviarničke a nevedela po anglicky. Tak ma celkom pekne odbila. (smiech) Nečakala by som to práve na letisku, kde by znalosť angličtiny, aspoň základnej úrovni, mala byť samozrejmosťou, či nie? A ešte jedno upozornenie: priprav sa na ranné zvolávania na modlitbu. Prvé ráno nás prebudili okolo šiestej. Vedeli sme, že nás to čaká, no aj tak je to taký mini šok, keď na to nie sme zvyknuté. Počas dňa ich má prebehnúť päť.
Hagia Sofia a Modrá mešita
Samozrejme, počas návštevy sme nevynechali Hagiu Sofiu a Modrú mešitu, nachádzajúce sa na populárnom námestí Sultanahmet – dve ikonické dominanty mesta. A potom Grand Bazaar – istanbulské „konzumné nebo“. Nekonečný labyrint obchodíkov, uličiek, vôní, farieb a (povedzme si na rovinu) fejkov svetových značiek. Áno, tu si kúpiš napríklad Marc Jacobs kabelku za 20 eur. Väčšina stánkov sa nachádza v obrovskej hale, ale trh sa rozprestiera aj vonku. Skvelé miesto, ak hľadáš suveníry alebo chceš len nasávať atmosféru chaosu a obchodovania po turecky. Neboj sa vyjednávať cenu.
Princove ostrovy
Po ruchu a chaose veľkomesta sme si povedali, že chceme zažiť aj kúsok pokoja – a tak sme sa vybrali na Princove ostrovy. Konkrétne na ostrov Büyükada, čo v preklade znamená „veľký ostrov“. Dostaneš sa tam pohodlne trajektom, na ktorý platí rovnaká dopravná karta ako v meste (presne tá, o ktorej som hovorila vyššie, stálo nás to asi 2,50 € jednosmerne). Cesta trvá približne hodinu a už samotná plavba je zážitok – výhľad na more, vietor vo vlasoch, hlučné čajky, no jednoducho nádhera.
Na ostrove nás zaujala jeho atmosféra – akoby sa tam miešala turecká a grécka architektúra. Biele domčeky s kvetinami v oblokoch, úzke uličky a množstvo zelene vytvárajú úplne iný vibe než v centre Istanbulu.
Čo určite odporúčam, je požičať si bicykel – nájdeš ich tam desiatky. Niektoré ozdobené kvetmi a s košíkom ako z Pinterestu (smiech). Hodinový prenájom nás vyšiel dokopy za dva bicykle v prepočte asi štyri eurá a vďaka tomu sme stihli obehnúť väčšiu časť ostrova. Najkrajšia bola jazda po promenáde blízko prístavu, odkiaľ sme mali pobrežie Istanbulu ako na dlani.
Balat a Fener
Predposledný deň sme sa rozhodli spoznať trochu inú tvár Istanbulu – štvrte Balat a Fener, ktoré patria k najfarebnejším a najfotogenickejším častiam mesta. Kedysi tu žili predovšetkým židovské a grécke komunity, čo sa dodnes odráža v architektúre aj atmosfére úzkych uličiek.
Balat je plný farebných domčekov, vintage kaviarní, obchodíkov so starožitnosťami a umeleckých zákutí, ktoré pôsobia úplne inak než rušné turistické centrum. Fener má zase silnejší historický nádych – nachádza sa tu napríklad známa grécka ortodoxná stredná škola s charakteristickou červenou budovou, ktorá je neprehliadnuteľná.
A teraz to najlepšie – jedlo
Turecko je rajom pre milovníkov jedla a Istanbul nie je výnimkou. Ak sem prídeš, musíš ochutnať börek, kebab a baklavu – základná trojica, ktorá nesklame. Ja osobne milujem börek, takže som si prišla na svoje. Kebab nás síce až tak neohúril, asi sme zo Slovenska zvyknutí na výraznú chuť a tu nám chýbala (možno sme len nemali šťastie na stánok). Ale bol to poctivý „street food zážitok“. Čo nás však úplne dostalo, bol ich populárny pečený zemiak – kumpir. Veľký zemiak v alobale, ktorého vnútro najprv rozpučia s maslom a syrom a potom si ho môžeš naplniť podľa chuti – zeleninou, mäsom, kyslými prílohami, omáčkami. Kombinácia chutí, ktorá ťa zasýti a poteší.
Istanbul nás príjemne prekvapil
Záver je, že Istanbul nás príjemne prekvapil a očaril. Je to rozmanité mesto. Ja som si dovolila nazvať ho orientálnym New Yorkom. Asi aj kvôli žltým taxíkom a extrémnemu chaosu a ruchu, ktorý vládne v doprave. Miestni sa v tom zrejme vyznajú. Väčšinu času však iba trúbia a rozmýšľam, či sa rovnajú Talianom v štýle šoférovania, alebo ich predbehli (smiech).
Prekvapilo ma aj to, ako fungujú autobusy. Zažili sme, že autobus neprišiel priamo na zastávku, ale zastavil napríklad v strednom pruhu a ty sa k nemu musíš prebojovať. Vystupovanie funguje zrejme na systéme – „Nezastavujeme, máme zpoždění!“ – pretože vodič spomalil, pribrzdil, otvoril dvere, a to bol pre teba signál, že už vystupuj.
No stále musím pripomenúť, že sme z mesta videli len malú časť, keďže ide o obrovskú metropolu. Avšak, na základe toho, čo sme videli, ho hodnotím veľmi pozitívne. Určite je dobrý nápad navštíviť ho počas jesene, pretože je tam stále veľmi príjemné počasie, ideálne na spoznávanie mesta a jeho kultúry. Zároveň ceny za ubytovanie boli podľa mňa veľmi nízke a prijateľné, keďže sme tam boli mimo hlavnej turistickej sezóny. Hotely ponúkali extrémne zľavy. Výsledok je, že odporúčam.
