9. Otec mi raz povedal, že mole sú duchovia mŕtvych motýľov. Odvtedy som sa bál otvoriť skriňu. Ďakujem, oci, za detskú traumu, ktorú som spracovával celé roky. Aspoň som si vždy dával pozor, aby som nenechal svetlo zapnuté.
10. Ako dieťa mi vraveli, že ak dostanem vši, v noci ma dotiahnu do mora. Bála som sa spať pri otvorenom okne. Nikdy som ich však nedostala, a možno práve preto. Doteraz neviem, či to bola lož alebo geniálna prevencia, ale určite to zabralo.
11. Učitelia nám neustále tvrdili: „Budúci rok to budete potrebovať.“ Zakaždým som tomu uveril a poctivo sa učil. Potom prišiel ďalší rok a nikto tú tému viac nespomenul. Tú vetu som počul stokrát a nikdy sa nenaplnila. Ach.
12. Mal som šesť rokov, keď som na záhrade vykopal starú mincu. Chcel som ju umyť, no spadla mi do odtoku. Bol som presvedčený, že voda ju odnesie až do Číny. Na druhý deň mi prišiel list, údajne od čínskeho prezidenta, ktorý ju vraj našiel a posiela ju späť. Cítil sa dôležitý ako nikdy predtým… až kým som nezistil, že list v skutočnosti napísali moji rodičia.
13. Starká mi vždy vravievala: „Ty si ale vyrástol! Chlap ako hora!“ Po každej návšteve som mal pocit, že rastiem rýchlejšie než ostatní. Dnes meriam iba 168 centimetrov a začínam pochybovať, že to myslela vážne. Možno sa len rada zabávala na mojej detskej naivite, no nemám jej to za zlé.
14. V druhej triede nám učiteľka prikázala písať len písaným písmom. Tvrdila, že dospelí nepoužívajú tlačené písmená. Ja som jej verila a trénovala každé ťahy. Dnes píšem výhradne tlačeným písmom a nikomu to neprekáža, lebo tak píšu úplne všetci.
15. Narodila som sa s Goldenharovým syndrómom v hlboko veriacej komunite. Všetci mi opakovali, že ak sa budem často modliť, Boh ma uzdraví. Každé ráno som dúfala, že sa zobudím „normálna“. Keď sa nič nezmenilo, tvrdili, že sa len málo modlím. Dnes viem, že vrodené ochorenia neodstráni žiadna modlitba.
16. Na základnej škole nám triedna stále opakovala, aby sme sa správali slušne. Tvrdila, že každé zlé správanie sa zapisuje do doživotného registra trestov. Dlho som sa bál, že raz ma kvôli tomu nezoberú do práce. Keď som neskôr zistil, že žiadny taký register neexistuje, neveril som vlastným ušiam. Tak som si vydýchol – ukradnuté kružidlo z tretej triedy mi teda nikto nepripomenie.
