Keď sa povie stredovek, väčšine ľudí sa v mysli okamžite vybavia hrady, rytieri, turnaje či prísne náboženské dogmy. Len málokto však premýšľa nad tým, ako v tom čase vyzeral intímny život obyčajných ľudí i šľachty. A práve preto sa oplatí pozrieť na túto tému z bližšej perspektívy, pretože práve intímne vzťahy odhaľujú často skryté vrstvy každodennej reality.
Napriek prísnym cirkevným zásadám sa ľudia snažili žiť svoje životy naplno, čo sa prejavovalo aj v súkromí ich spální. Rôzne spoločenské vrstvy si pritom osvojili odlišné zvyky, ktoré sa menili od dediny k mestu, od kláštora k šľachtickému sídlu. Medziľudské vzťahy sa formovali postupne a často ich ovplyvňovali rodinné dohody či politické ambície, hoci ani vášnivé romániky nezostávali neznáme.
Z generácie na generáciu sa prenášali všakovaké zvyky aj povery, ktoré usmerňovali správanie ľudí v najintímnejších chvíľach. Rôznorodé predstavy o čistote, hriechu, ale aj telesnej rozkoši sa v jednotlivých regiónoch líšili a často odrážali miestne tradície. Vplyv cirkvi síce často udával smer, no túžby a ľudská prirodzenosť si zakaždým hľadali cestu k naplneniu.
V nasledujúcich riadkoch sa preto pozrieme na to, ako ľudia spájali vášeň, vieru aj každodenné potreby do jedného spletitého príbehu stredovekej intimity. Mnohých vás dozaista prekvapí, že práve toto obdobie bolo nielen obdobím temna, ale bolo tiež plné príjemných a neopísateľných chvíľ. A ako na tieto akty pozerali deti? Ako prebiehala nevera? Aj na tieto otázky sme hľadali odpoveď.
Čo si muži v stredoveku všímali na ženách?
V očiach a pohľadoch sa podľa mužov aj žien ukrýval významný rozmer intimity. Archeologička Roberta Gilchrist vo svojej knihe Stredoveký život opisuje teórie, podľa ktorých ľudia oči nevnímali pasívne, ale vysielali určité náznaky smerom k objektu. Samotné pozeranie dokázalo vyvolať túžbu u toho, kto hľadel, ale aj u toho, na koho padol pohľad.
Ženy od svojich matiek a otcov dostávali rady, aby sa mužom radšej nepozerali do očí, aby ich nezvádzali.
Ako vyzerali miesta, kde si mohli ľudia splniť svoje intímne fantázie?
Domy a celé komunity poskytovali len minimum súkromia, preto sa páry museli obracať a hľadať miesta na intímne chvíle inde. Ruth Mazo Karras uvádza, že kostol, suchý, bezpečný a často prázdny počas dňa, plnil podobnú úlohu ako zadné sedadlo auta. Aj keď v danej dobe išlo o hrozivé rúhanie, práve kostol hral dôležitú úlohu v životoch mladých ľudí.
Známym faktom tiež je, že už v stredoveku existovali nevestince. Nočné služby spoločníčok patria k jedným z najstarších remesiel, ktorých korene siahajú až do tejto temnej doby. Zvyčajne sa tieto domy nachádzali strategicky rozmiestnené po celých mestách. Tie najluxusnejšie sa nachádzali v samotných centrách, pričom niektoré mohli ľudia nájsť na okrajoch miest. Verejne sa však nikdy neoznačovali ako dom plný ľahkých žien.
Intímny život, zakázané ovocie a príručky k silnejšiemu intímnemu aktu
Ku koncu stredoveku sa niektoré druhy ovocia začali spájať s láskou a intimitou. Francúzsky profesor Michel Pastoureau vo svojich publikáciách viackrát písal, že čerešne symbolizovali lásku podobne ako červené jablká darované mužom. Fialové figy so svojím exotickým vzhľadom priamo evokovali ženské intímne partie.
V podobnom duchu hruška akéhokoľvek odtieňa predstavovala, naopak, mužskú pýchu , pričom význam ostával rovnako výstižný. Mnohé stredoveké texty sa tiež venovali pohlavnému styku a zlepšeniu jeho kvality. Najčastejšie ich písali pre mužov, obsahovali podrobnosti o metódach aj prostriedkoch k zvýšeniu výkonnosti. Encyklopédia rozkoše z 10. storočia dokonca ponúka radu, ako sa správať k žene.
Podľa nej ženy vyhľadávali muža, ktorý vedel pôsobiť harmonicky a správne v každej situácii. Odmietali tých, ktorí nemali znalosti o ženách, aj keď vyzerali príťažlivo a disponovali majetkom. Naopak, aj chudobný a spoločensky upadnutý muž, pokiaľ rozumel ženám, dokázal získať ich náklonnosť. Dôležité teda bolo usilovať sa, aby jej vyvrcholenie prebehlo súčasne s jeho už pri prvom styku.
Tak sa posilňovalo puto a v srdci ženy vznikala priazeň. Ak sa to podarilo hneď na začiatku, láska dokázala pretrvať a vzájomná náklonnosť dosahovala úplnosť.
Katolícka cirkev odmietala telesnú rozkoš (v chráme aj mimo neho)
Počas celého stredoveku sa objavovali zákazy a vyhlásenia, ktoré určovali, kedy, ako a s kým smel človek intímne žiť. Napríklad v nedeľu, na Pánov deň, sa odporúčala zdržanlivosť rovnako ako vo štvrtok či piatok, keďže tieto dni slúžili na prípravu k prijímaniu. Okrem toho existovali aj dlhšie obdobia pôstu.
Objavovali sa počas pôstneho obdobia trvajúceho od 47 do 62 dní, pred Vianocami minimálne 35 dní a počas Turíc od 40 do 60 dní. Navyše sa k nim pridávali sviatky jednotlivých svätcov, keď sa očakávala úplná zdržanlivosť. V ranom stredoveku sa používali „penitenciály“. Išlo o knihy obsahujúce zoznam hriechov aj pokánia za ich spáchanie. Popisovali napríklad aj hriechy spojené s intímnym správaním.
Írsky penitenciál Cummeana zo 7. storočia zakazoval orálne, análne praktiky aj sebau*ájanie. Ďalšie dielo Paenitentiale Theodori uvádzalo napríklad, že po sebaus***ojení mal človek štyri dni nejesť mäso. Ak niekto túžil po tejto rozkoši, no nedosiahol ju, musel sa postiť 20 až 40 dní. Pri opakovaní tohto skutku u chlapca mohol nasledovať aj trest bitkou.
Manželia mohli žiť intímne len v jednej polohe – misionárskej, ktorá podľa cirkvi prinášala najmenej potešenia. Postupne však „penitenciály“ upadali a po 12. storočí sa už takmer nevydávali.
