Nie všetci majú to šťastie, že si so svokrovcami sadnú. Niekedy sú to milí a láskaví ľudia, často však bývajú synonymom zatrpknutosti a neochoty. Príšerní svokrovci vedia pekne znepríjemniť život, hádžu jednu nevhodnú poznámku za druhou, miešajú sa do všetkého a očakávajú, že sa im budeš klaňať až po koberec. Títo svokrovci, o ktorých bola nedávno reč na TikToku, do tejto kategórie spadajú tiež.
1. Čokoľvek som spravila, mama môjho expriateľa mala neustále pocit, že jej balím muža. Červený rúž na spoločnej večeri? Len chcem upútať pozornosť. Bikiny na spoločnej dovolenke, lebo som sa chcela opáliť? Vraj sa pred ním už viac pretŕčať ani nemôžem. Keď som sa s ním rozišla, jej som odporučila, aby navštívila psychológa.
2. Svokra mi povedala, že sa naša rodina vie lepšie porozprávať, keď tam nie som. Zároveň dodala, že by preto bolo lepšie, keby som nebola súčasťou tohoročnej vianočnej hostiny. Vianočnej hostiny, ktorá sa konala u mňa doma a celú som ju pripravovala sama. Tá ženská reálne očakávala, že navarím, pobalím si veci a pôjdem Vianoce tráviť niekam inam.
3. Malý mal asi štyri mesiace. Odbehla som si na záchod, svokra ho zatiaľ mala na rukách. Keď som sa vrátila, spoza rohu som začula, ako mu šepká: „Nebolo by lepšie, keby maminka ten pôrod neprežila?“
4. Pri obede niekomu spadol na zem kúsok grilovaného kurčaťa. Jeho otec sa pozrel na mňa a povedal: „To je v pohode, ona to zje. Je predsa z Mexika, tam sa jedia aj horšie veci.“ Nikto sa ma nezastal.
5. Pamätám si, ako som priniesol domov ukázať svoju prvú priateľku. Kým som v kuchyni pripravoval obed, ona s nimi ostala v obývačke. Keď som sa vrátil, zistil som, že ju donútili sedieť na zemi, aj keď tam bolo kopec iných miest na sedenie. Okamžite som ju schmatol za ruku a ďalšie dva roky som do toho domu ani nepáchol.
6. Mama môjho (teraz už bývalého) frajera mi ponúkla „domácu“ sušienku. Zobrala som si ju a začala jesť. Chutila zvláštne, ale nechcela som ju uraziť, tak som si ešte vypýtala ďalšiu. Len čo sa frajer vrátil do miestnosti, začal kričať, nech to nejem. Boli to maškrty pre psa. A ona to veľmi dobre vedela.
7. Keď som dostala pracovnú ponuku od svojej vysnívanej firmy, manžel mi bez zaváhania povedal, nech ju prijmem. Aj za cenu toho, že sa budeme musieť odsťahovať z jeho rodného mesta – a teda budeme bývať od jeho rodiny „až“ hodinu autom.
Ako sme tak nakladali škatule s vecami do kamiónu, dobehol k nám jeho otec, celý červený od zlosti, a začal po mne vrieskať, čo za príšeru to som, keď im takto kradnem syna. Manžel sa ma zastal a úprimne? Odkedy sme sa odsťahovali, náš život je taký pokojný, aký ešte nebol.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
