„Dobrý sluha, ale zlý pán“ sa zvyčajne hovorí v súvislosti s ohňom. Tento živel sa dá nazvať hnacím motorom ľudskej civilizácie, avšak keď sa vymkne spod kontroly, môže spôsobiť enormné škody. To isté však môžeme povedať aj o jadrovej energii.
Jadro je na jednej strane bezkonkurenčne najvýkonnejší zdroj elektrickej energie, na strane druhej môže priniesť hrozivú skazu vo forme jadrových zbraní či havárií v jadrových elektrárňach. Kým mrazivé prípady nehody v Černobyle či vo Fukušime pozná celý svet, povedomie o našich domácich nehodách zostáva na Slovensku nízke.
Jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach má pritom za sebou incident, ktorý býva označovaný za prvú nehodu v jadrovej elektrárni so stratami na ľudských životoch. Krátko po tejto nehode nastala v rovnakom zariadení ďalšia udalosť, ktorá mohla mať hrozivé dôsledky nielen pre Slovensko, ale aj pre celú Európu.
Jadrová energia prichádza do Československa
Československo malo v rokoch po druhej svetovej vojne obrovský potenciál na poli jadrovej energetiky. Krajina disponovala silnou priemyselnou základňou a mala k dispozícii aj uránové bane v Jáchymove.
Plány na výstavbu prvej československej jadrovej elektrárne začali vznikať v roku 1956. Výstavba v Jaslovských Bohuniciach bola spustená o dva roky neskôr. Stavebnú časť elektrárne zabezpečoval generálny dodávateľ Hydrostav Bratislava a technologickú časť Škoda Plzeň.
Náročný projekt bol budovaný štrnásť rokov a na elektrickú sieť jadrovú elektráreň prifázovali dňa 25. decembra 1972. Prvý reaktor bol koncipovaný ako experimentálny energetický zdroj, slúžiaci ako zdroj skúseností pre ďalší rozvoj jadrovej energetiky v Československu.
Viac PREMIUM článkov na podobnú tému:
- Bratislavský masaker Vietnamcov patrí k najhrozivejším udalostiam moderných dejín Slovenska. Takto prebiehal osudný večer
- Slovenskí zbohatlíci z 90. rokov chceli žiť ako v Dallase. Podnikateľský barok zmenil tvár slovenských miest a obcí
- Pod imidžom dobrosrdečnej tetušky sa skrývalo monštrum. Príbeh jednej z najhrozivejších sériových vrahýň 20. storočia
Reaktor A1 KS-150 využíval ako palivo prírodný urán (nebol dodatočne obohacovaný), bol chladený oxidom uhličitým a moderovaný ťažkou vodou. Palivo bolo možné vymieňať počas prevádzky. Práve výmena paliva sa javí byť kritickým procesom pri prevádzke tejto jadrovej elektrárne. Pri tomto úkone sa totiž v 70. rokoch v Jaslovských Bohuniciach odohrali dve vážne nehody.
V článku sa po odomknutí dozvieš
- Čo bolo príčinou poruchy z roku 1976?
- Kto sú hrdinovia, ktorým sa podarilo zabrániť katastrofe?
- Aký bol priebeh ďalšej vážnej nehody, ktorá sa stala len pár mesiacov po tej prvej?
- Čo sa stalo s blokom A1 po dvoch vážnych udalostiach?
- Aké stopy tieto nešťastia zanechali v krajine?
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
