Poznáš ten pocit, keď sa ráno zobudíš a všetko je akési sivé? Hudba, ktorá ťa kedysi rozveselila, dnes znie monotónne. Jedlo chutí mdlo, akoby si žul papier. A aj keď ťa priatelia volajú von, namiesto radosti cítiš len únavu a chuť ostať doma. Hovoríš si, že je to len prepracovanie alebo zlá nálada. No čo ak sa za tým skrýva niečo viac?
Moderný svet nás tlačí do výkonu, neustáleho úsmevu a predstieranej spokojnosti. Lenže nie každý dokáže každý deň žiariť. Niekedy zmizne chuť tešiť sa, niekedy odíde iskra z vecí, ktoré boli kedysi zdrojom radosti. A práve vtedy sa ozýva fenomén, ktorý odborníci nazývajú anhedónia.
Keď prázdnota vystrieda nadšenie
Lekársky slovník tento stav opisuje ako neschopnosť prežívať potešenie či radosť. Znie to síce sucho, ale v praxi je to desivé. Anhedónia sa totiž neobmedzuje len na depresiu. Často sprevádza aj bipolárnu poruchu, schizofréniu, posttraumatický stres či dokonca závislosti. Jednoducho ide o symptóm, ktorý zásadne ovplyvňuje kvalitu života.
Rozpoznanie príznakov a včasné vyhľadanie pomoci je kľúčové pre efektívne zvládnutie týchto problémov. Ak chceš vedieť či sa skutočne nejedná o depresiu, prečítaj si aj náš článok nižšie:
Na rozdiel od obyčajnej apatie alebo lenivosti má anhedónia oveľa hlbší koreň. Odborníci na Verywell Mind vysvetľujú, že najvýraznejším znakom je strata záujmu o veci, ktoré človeku kedysi prinášali radosť. Pre niekoho je to koncert obľúbenej kapely, ktorý dnes znie ako nekonečný šum. Pre iného je to večera s kamarátmi, ktorá namiesto energie vyvoláva pocit, že ide o ďalšiu nepríjemnú povinnosť.
Americkí výskumníci rozlišujú dva druhy anhedónie. Sociálna anhedónia je stav, keď sa človeku znechutí spoločnosť ľudí. Prestane mať chuť tráviť čas s priateľmi, rodinou alebo partnerom. Naopak fyzická anhedónia sa prejavuje v strate potešenia z vecí, ktoré sú inak prirodzene príjemné, ako je jedlo, hudba, vône či dotyky. Obe formy sa často prelínajú, čo robí stav ešte ťažším.
Čo sa deje v mozgu
Mnohí si myslia, že ide len o psychickú slabosť, no v skutočnosti ide o fyziologický problém. Anhedónia je úzko spojená s dysfunkciou tzv. odmeňovacieho systému mozgu. Podľa Osmosis kľúčovú úlohu zohráva ventrálny striatum a nucleus accumbens. To sú oblasti, ktoré normálne reagujú na dopamín a hormón šťastia. Keď však prestanú reagovať, mozog jednoducho „nevníma“ radosť ako odmenu.
Určitú rolu zohráva aj stres a zápal v tele. Preťažený organizmus mení fungovanie neurotransmiterov a výsledkom je, že mozog nedokáže spustiť pocit potešenia ani v situáciách, kde by to bolo prirodzené.
Ako začať vracať farby do života
Hoci sa anhedónia môže zdať ako začarovaný kruh, existujú spôsoby, ako pomaličky prebudiť vnútorný systém odmien. Odborníci odporúčajú skúšať malé kroky. Aj keď sa ti nechce, skús krátku prechádzku, stretnutie s blízkym alebo si pustíš seriál. Nejde o okamžitý efekt, ale o postupné budovanie nových asociácií.
Ďalším spôsobom je pohyb vonku. Slnečné lúče, šum stromov či vietor vo vlasoch dokážu naštartovať dopamín efektívnejšie než sedenie doma. Aj krátky kontakt s prírodou má merateľný účinok na náladu.
Pomôcť môže aj vedenie denníka vďačnosti. Zapíš si drobnosti – chuť teplej kávy, pocit, keď si ľahneš do čistej postele, alebo ticho, ktoré ťa obklopí ráno. Práve tieto maličkosti môžu znova prebudiť zmysel pre radosť.
Techniky všímavosti, tzv. mindfulness, učia človeka vnímať prítomný okamih bez posudzovania. Aj keď cítiš len prázdno, postupne sa môže premeniť na malé iskry potešenia.
A nakoniec je tu odborná pomoc. Ak anhedónia pretrváva a ovplyvňuje život, je nevyhnutné obrátiť sa na psychológa alebo psychiatra.
Anhedónia nie je rozmar ani dôsledok lenivosti. Je to signál, že mozog prestal správne reagovať na podnety radosti. Neznamená to, že si slabý. Znamená to, že tvoje telo volá o pomoc.
A hoci cesta späť nebýva rýchla, je možná. Každý malý krok, či už je to prechádzka, úsmev na ulici alebo minúta ticha, môže byť začiatkom návratu k farbám, ktoré teraz pôsobia vyblednuto.
