Marek S. má 23 rokov, pochádza z Ružomberka a už niekoľko rokov sa pohybuje v oblasti upratovacích služieb. K tejto práci sa dostal cez skúsenosť zo zahraničia, kde si prvýkrát vyskúšal profesionálne upratovanie a zistil, že práve v ňom sa našiel.
Vrátil sa na Slovensko a v Martine si založil firmu Cleanforce.sk, ktorá sa okrem bežného upratovania venuje aj extrémne zanedbaným domácnostiam, a službu vykonávajú po celom Slovensku.
Práve k nim sa často dostáva v momentoch, keď už ich obyvatelia situáciu sami nezvládajú – či už pre vysoký vek, ťažkú životnú situáciu alebo hromadenie vecí. V rozhovore nám opísal, čo v takýchto bytoch nachádza, čo sa čistí najhoršie, koľko odpadu vie približne z jednej domácnosti odviezť, a aj to, čo ho pri upratovaní dokázalo poriadne zaskočiť.
Marek o podnikaní premýšľal už ako tínedžer, no dlho nevedel, čomu konkrétne by sa chcel venovať. Od začiatku však vedel, že chce svoju prácu spojiť aj s pomocou ľuďom. Cesta k upratovaniu pritom viedla cez zahraničie, kde si prešiel viacerými zamestnaniami: „V zahraničí som pracoval aj vo výrobe, potom som sa dostal do hotela, kde som upratoval, a zistil som, že som sa v tom našiel. Povedal som si, že toto bude to, v čom chcem podnikať.“
Pri klasickom upratovaní však podľa neho postupne zistil, že podobných firiem je na trhu veľa. Chcel preto nájsť službu, do ktorej sa ostatným príliš nechce, no zároveň by prostredníctvom nej mohol pomáhať ľuďom, ktorí sa dostali do ťažkej situácie.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okne„Našiel som niečo, čo ešte na Slovensku nerobí žiadna upratovacia firma. Nechcú do toho ísť, pretože je to dosť náročné upratovanie. Chcel som sa hlavne odlíšiť, ale zároveň som prišiel na to, že tým môžem pomáhať aj ľuďom. Často sú to dôchodcovia alebo ľudia, ktorí sa dostanú do zlej životnej situácie, nemajú rodinu alebo sa nemajú na koho obrátiť a už to upratovanie jednoducho nezvládajú,“ prezradil pre EMEFKA Marek.
Nedokázal ani otvoriť dvere
K extrémne zanedbaným domácnostiam sa podľa jeho skúseností najčastejšie dostane cez rodinu. Objavili sa však aj prípady, keď sa ozval niekto zo susedstva, pretože sa sťažoval na zápach.
„Vo väčšine prípadov zavolala rodina. Už videli, že tomu človeku treba pomôcť, ale situácia bola v takom štádiu, že to už nedokázal zvládnuť bez pomoci. Mal som však aj prípad, keď suseda jedného pána doslova dotlačila k tomu, aby sme prišli,“ uviedol Marek.
V tomto konkrétnom prípade pritom nešlo o dôchodcu, ale o muža vo veku približne 45 až 50 rokov. Za zanedbanou domácnosťou podľa Mareka stála najmä ťažká životná situácia, do ktorej sa dostal po rozpade vzťahu: „Tento konkrétny pán sa rozviedol s manželkou, ktorú mal veľmi rád. Začalo ho to ničiť, začal piť a prestal sa starať o seba aj o svoje bývanie.“
Medzi najnáročnejšie prípady, ktoré zažil, patrí domácnosť, do ktorej sa najskôr ani nevedel dostať. Už samotný stav dverí mu naznačil, že vo vnútri bude situácia výrazne horšia.
„Zavolal ma k sebe domov jeden pán a nevedel som otvoriť ani dvere do bytu. Hneď som vedel, že je zle. Musel som dvere potlačiť silou, aby som sa tam vôbec dostal. Začal som to hneď vypratávať, pretože tam bolo toľko vecí, že sa to už zosypalo rovno na chodbu a videli to susedia,“ opísal Marek asi svoj najnáročnejší zásah.
Najhoršie sú vždy kuchyne
Najväčšou výzvou bývajú podľa jeho slov kuchyne, kde sa okrem obrovského množstva odpadu pridáva aj problém s pokazeným jedlom a zápachom. Mimoriadne náročné sú podľa neho aj zanedbané chladničky.
„Najhoršie sú vždy kuchyne. Ľudia nedojedia jedlo, ono tam kysne, vylieva sa na zem a je tam najhorší zápach. Otvoril som raz chladničku, chytil mäso do ruky a vyliezali z neho larvy, ktoré mi išli po rukách. To bol dosť veľký extrém,“ prezradil Marek.
Takýto stav pritom podľa jeho slov nevznikne zo dňa na deň. V domácnostiach, do ktorých prichádza, sa neporiadok často hromadil dlhé roky a ich obyvatelia si naň postupne zvykli.
Pri tejto práci preto podľa neho nestačí byť človekom, ktorý vie dobre upratovať. Klienti si k nemu musia vytvoriť dôveru, pretože ho pustia do priestoru, za ktorý sa môžu hanbiť.
„Túto robotu by nemohol robiť neempatický človek, ktorý myslí iba na peniaze. Tí ľudia sú dosť citliví. Musíte byť empatickí a hlavne sa vedieť vžiť do ich situácie, pretože si pustia domov cudzieho človeka, ktorý uvidí všetko, čo za tie roky nahromadili. Potrebujú mať voči vám dôveru,“ vysvetľuje.
Pokračovanie článku na ďalšej strane
