Občas sa stáva, že ľuďom stúpne moc do hlavy – a to aj vtedy, keď prakticky žiadnu nemajú. Stačí drobná funkcia, pocit dôležitosti alebo možnosť niečo ovplyvniť a zrazu sa správajú, akoby riadili celý svet. V tomto článku prinášame výber úsmevných aj absurdných príhod, v ktorých ľudia stratili nadhľad a prepadli ilúzii vlastnej autority. Tieto situácie sme zozbierali na Reddite, kde sa o ne podelili samotní svedkovia aj aktéri.
1. Pracujem ako videotechnik pre jednu veľkú televíznu stanicu. Jedna z našich producentiek najala svojho manžela na pozíciu môjho asistenta. Ten chlap bol neznesiteľný. Hocikedy len tak vtrhol do mojej kancelárie odhodlaný prichytiť ma pri tom, že vlastne nič nerobím. Dookola opakoval, že raz sa mu to podarí, a potom moju pozíciu dostane on. On, ktorý bol niekoľko rokov nezamestnaný, zatiaľ čo ja mám vzdelanie v odbore a viac ako desať rokov praxe.
Keď na mňa jedného dňa začal vrieskať v hale, môj pohár trpezlivosti pretiekol a išiel som so sťažnosťou na personálne. Do dvoch týždňov ho vyrazili a jeho žena sa tak hanbila, že ešte mesiac sa mi na chodbe vyhýbala.
2. Pomáhal som s organizáciou miestneho maratónu. Jeden chlap mal veľmi prostú úlohu – stáť na mieste, kde sa rozdvojovala cesta, a kontrolovať, že bežci bežia správnym smerom. Vzhľadom na to, že cesta bola jasne ohraničená barikádami, by sa zdalo, že na tom nemá čo pokaziť. On však zbadal príležitosť stať sa generálom a naplno sa jej chopil.
Napriek tomu, že celá cesta bola uzavretá a žiadne auto sa do tejto oblasti nedostalo, chalan trval na tom, že bežci musia bežať po chodníku. Vrieskal na nich ako zmyslov zbavený a nahnal niekoľko stoviek účastníkov na uzučký chodník, kde sa o seba navzájom potkýnali a padali ako muchy. Nakoniec ho hlavný organizátor stiahol a poslal domov. Nikto ho neprišiel nahradiť. Nedali tam dokonca ani len značku, napriek tomu beh prebiehal pokojnejšie, ako keď tam stál.
3. Žena v mojom meste založila stránku na Facebooku pre priaznivcov určitého hobby. Mala slúžiť na zdieľanie rád, organizovanie stretnutí a jednoducho hocičo, čo súviselo s týmto koníčkom. Skupina pomerne rýchlo nazbierala viac ako sto členov, následkom čoho adminke stúpla sláva do hlavy. Zmenila sa na totálneho diktátora.
Vysmievala sa ľuďom v komentároch, mazala ich príspevky, blokovala všetkých, ktorí jej oponovali. Tvoriť príspevky mohla len ona sama, a keď sa jej nepozdával váš komentár, dostali ste ban. Ja som ho dostala preto, že som pod príspevok o najbližšom stretnutí napísala: „Nemôžem sa zúčastniť, ale vy ostatní si to užite!“ Nepáčilo sa jej totiž, že som kvôli nej nezrušila všetky svoje predchádzajúce plány.
4. Jedna kolegyňa u mňa v kancelárii dostala na starosť kávový fond. Pôvodne mala len kontrolovať, či máme dostatok kávy, a ak nie, tak dokúpiť ďalšiu. No ona si to celé vysvetlila po svojom. Vypracovala harmonogram toho, kto si kedy môže ísť robiť kávu, s tým, že poobede si ju vlastne nemohol robiť nikto. Káva sa teda za jej nadvlády mohla piť len doobeda.
Keďže ostatní kolegovia toto pravidlo s prehľadom ignorovali, prestala kupovať kávu. Začali sme si teda kupovať vlastnú. Ani to sa jej nepáčilo, preto každý deň na obed spustila automatické čistenie, čím celý kávovar znefunkčnila. Keď sme jej už mali všetci plné zuby, poskladali sme sa na nový kávovar a dali si ho do kancelárie. Skoro vybuchla od zlosti.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
