9. Dcére som nahovorila, že keď klame, uši jej sčervenejú, no len rodičia to dokážu vidieť. Odvtedy vždy, keď príde do miestnosti a drží si uši, viem, že ide rozprávať niečo veľmi kreatívne. Prípadne veľmi vymyslené.
10. Tvárila som sa, že uhorky a paprika sú luxusná dospelácka pochúťka, ktorú si deti nezaslúžia. Po večeroch som si ich krájala ako tajnú maškrtu a demonštratívne som ich neponúkla. Dnes sa idú zblázniť za zeleninou a rodičia ich kamarátov nechápu, prečo u nás mizne reďkovka rýchlejšie než chipsy.
11. V Holandsku má daňový úrad špecifické obálky – a ja som ich začala zbierať. Mám doma pubertiaka, ktorý občas vypustí nadávku, tak mu zakaždým príde „oficiálna pokuta“ od daňového úradu. Peniaze mi podá so sklopenou hlavou a ja ich nenápadne vrátim späť do jeho šporkasky. Spravodlivosť, no s láskou.
12. Rodičia môjho spolužiaka mu roky tvrdili, že má ťažkú alergiu na alkohol. Ako dieťa vraj omylom ochutnal likér a skončil takmer na pohotovosti. Na 18. narodeniny mu slávnostne oznámili, že to bol výmysel, len aby nepil predčasne.
13. Keď bola mama po práci na pokraji síl, potichu prestavila hodiny v kuchyni. Ukazovali, že sa blíži čas ísť spať, hoci v skutočnosti bolo možno len osem. Vzdychla si: „Bože, dnes ten čas ale letí… Už je skoro pol deviatej, šup do kúpeľne.“ A my? Poslušne sme si šli umyť zuby. Ani sme netušili, aký geniálny podvod na nás práve prebehol.
14. Nevravím, že som to spravila… Ale keď sa dieťa raz popáli, dá sa ten moment využiť. Napríklad na to, aby uverilo, že všetky zakázané veci sú „horúce“. Vďaka tomu je dnes starožitná váza po babke v našom byte oficiálne najhorúcejší objekt široko-ďaleko.
15. Synovi zomrela rybička. Nechceli sme, aby smútil, tak sme mu povedali, že šla na dovolenku do rybacích kúpeľov. Náhodou tie kúpele vyzerali presne ako miestny zverimex. Keď sme tam prišli, nadšene ukázal na náhodnú rybu a vykríkol: „To je on! To je náš Pán Rybička!“ Tak sme ju kúpili. Reinkarnácia vybavená.
16. Neviem, či sa to dá považovať za trik, ale keď deti spadnú, nikdy nereagujem hneď. Počkám si. Ak sa zdvihnú a idú ďalej, ani si nevšimnú, že niečo bolelo. Lebo prvé, čo deti spravia, je, že sa pozrú na rodiča, a podľa toho sa rozhodnú, či to bola tragédia, alebo len nešikovnosť.
