Stále len berieš a nedávaš nič naspäť
Moje, moje, všetko je len moje. Všetko chcem, všetko potrebujem, všetko si vezmem… a nič nedám späť. Netýka sa to len materiálnych vecí, ale aj tých abstraktných. Pokiaľ voláš kamarátom len vtedy, keď sa potrebuješ vyplakať, tak tiež iba berieš, ale nedávaš nič na oplátku. Zobral si im čas a oni boli ochotní počúvať ťa, no keď potrebovali to isté od teba, otočil si sa im chrbtom.
Takto by to ale nemalo fungovať. V živote je totiž veľmi dôležité dávať, a nie len „škrečkovať“, čo ti môžu ponúknuť iní. Čím budeš starší, tým ti bude jasnejšie prečo.
Izoluješ sa od ostatných
Dnešnej dobe vládne individualizmus. Každý chce byť iný, jedinečný, niečím svojským vystupovať z davu. Aj napriek tomu sme ale všetci spoločenské stvorenia, a hoci si to nechceme pripustiť, potrebujeme niekam patriť. Či už je to klub šachistov, združenie zberateľov známok, alebo spolok vášnivých milovníkov zubných kazov…
Je to úplne jedno. Hlavne, že máš svoje miestečko v komunite a že si súčasťou niečoho väčšieho. Štúdie dokazujú, že pocit spolupatričnosti má na jedinca blahodárny účinok. Pomáha mu bojovať s rôznymi chorobami, redukuje stres a buduje zdravé sebavedomie.
Nerobíš nič kreatívne
Ak je vrchol tvojho kreatívneho cítenia nerovnomerné sypanie škorice na rannú kávu, tak je niečo zle. Človek potrebuje v živote kreativitu ako soľ. Činnosti, ktoré vyburcujú našu fantáziu a predstavivosť, sú dobré nielen pre naše fyzické zdravie, ale aj pre to psychické. Zlepšujú náladu, odbúravajú stres a sú skvelým pomocníkom v boji proti depresii.
Väčšina z nás si pod kreatívnou tvorbou zákonite predstaví len kreslenie či spievanie. Toto sú najrozšírenejšie tvorivé činnosti, ale ani zďaleka nie jediné. Ak si sa nenarodil s hláskom ako kanárik a vrchol tvojho maliarskeho umenia bolo vyfarbovanie zubov postavičkám v učebniciach, ešte to nič neznamená.
Kreatívny môžeš byť aj tak. Zasaď si rastlinky do ozdobných črepníkov, vyšívaj alebo si v Simse dekoruj domy podľa svojich predstáv. Možností je naozaj neúrekom.
