Nemecká cestovka varovala zákazníkov pred návštevou Slovenska kvôli zlému zdravotníctvu znie názov príspevku na facebookovej stránke Nekŕmte nás odpadom. Anonymná autorka tvrdí, že berlínska cestovka varovala rodičov jej partnera v súvislosti so zlým stavom zdravotníctva na Slovensku.
Zarážajúci príspevok
„Tak už nielen v nemeckých správach, ale aj priamo v cestovke v Berlíne varovali, aby rodičia môjho partnera zvážili svoju cestu na Slovensko. Dôvod? Katastrofálny stav nášho zdravotníctva,“ znejú úvodné slová textu. Cestovka argumentovala tým, že „problémom vraj môže byť dostať sa včas k odbornému lekárovi a častá antipatia voči pacientom zo strany zdravotníckeho personálu“.
Autorka uviedla, že rodičia jej partnera sa vďaka jej uisteniam nakoniec rozhodli kúpiť si dovolenku na Slovensku. Zároveň však upozornila na to, že Slovensko má v zahraničí zlé renomé, s ktorým zjavne nič nerobí ani ministerstvo športu a cestovného ruchu. Spomenula aj to, že stav zdravotníctva u nás naozaj nie je radostný: „V počte tzv. odvrátiteľných úmrtí stále patríme k najhorším v Európe. Preber sa, Slovensko!“
Keďže ide o príspevok od anonymnej autorky, pravdivosť tvrdení sa nedá nijako verifikovať. Je na každom z nás, čomu sa kto rozhodne veriť.
Búrlivé reakcie
Príspevok, prirodzene, vyvolal vášnivú diskusiu. Istá časť komentujúcich sa držala témy a podelili sa o svoje negatívne, ale aj pozitívne skúsenosti so slovenskými lekármi a nemocnicami. Na rad prišiel aj starý dobrý ačohentizmus a snaha vykresliť Nemecko ako dieru.
„Veď Nemci sami utekajú z DE a na dôchodok si kupujú domy v iných krajinách, lebo sa necítia doma bezpečne.“ Nie je to skôr tým, že Nemci si tie domy v iných krajinách môžu dovoliť? Nemecký dedo si kúpi dom pri mori v Bulharsku a so svojím štedrým nemeckým dôchodkom si tam žije ako pán. Kto by to nebral? Bežná prax v krajinách, kde človek celý život nespláca hypotéku na dvojizbák.
Niektorí namiesto toho, aby pripustili existenciu problému a hľadali príčiny a riešenia, sa radšej uchyľujú k tomu, aby odpútavali pozornosť niečím, čo sa deje niekde inde. Nevadí, že nám horí strecha na dome, veď susedovi vytopilo pivnicu!
Objavili sa aj komentáre od ľudí, ktorí žili v oboch krajinách, poukazujúce na to, že až taký obrovský rozdiel v slovenskom a nemeckom zdravotníctve nie je. Ďalší prišli s tým, že Nemecko skutočne má lepších lekárov, keďže dobré platy a podmienky tam lákajú tých najlepších lekárov z neďalekých krajín – vrátane Slovenska.
Naozaj sme na tom zle?
Vytvoriť nám aký-taký obraz o rozdieloch medzi slovenským a nemeckým zdravotníctvom a celkovou životnou úrovňou nám pomôžu dáta z Eurostatu.
V Nemecku bola v roku 2022 očakávaná dĺžka života 80,7 roka, na Slovensku 77 rokov. V roku 2021 malo Nemecko 235,7 úmrtia na rakovinu na 100 000 obyvateľov, na Slovensku bolo toto číslo 275,1. Dáta o dojčenskej úmrtnosti hovoria, že v Nemecku zomrie 3,2 novorodenca z 1000 narodených detí, kým na Slovensku je úmrtí až 5,4. To je druhé najhoršie číslo v EÚ.
Práve dojčenská úmrtnosť je štatistika, ktorá dosť dobre koreluje s celkovou vyspelosťou a životnou úrovňou krajiny. Keď krajina patrí na chvost EÚ v dojčenskej úmrtnosti, bude patriť medzi najhoršie krajiny aj v iných ukazovateľoch. V prípade Slovenska to naozaj platí.
Čo sa týka vlastného vnímania osobného zdravia, v roku 2019 na tom boli Slováci a Nemci dosť podobne. Na Slovensku bolo viac ľudí, ktorí svoje zdravie hodnotili ako „veľmi zlé“, ale zároveň bolo viac aj tých, čo ho považujú za „veľmi dobré“. Slováci považujú lekársku starostlivosť za drahú. V roku 2019 0,6 % opýtaných Slovákov priznalo, že sa neliečia z dôvodu vysokých cien liečby. Nemcov takto odpovedalo len 0,1 %.
