9. Každý deň si vyčítam, že som celý život zanedbávala svoje zuby. Mala som začať chodiť na pravidelné prehliadky hneď, ako som začala pracovať… ale kto má na to čas a peniaze? Teraz som na dôchodku, chrup mám kvôli kazom úplne prehnitý, a z peňazí, ktoré mesačne dostávam, si môžem ledva dovoliť ústnu vodu. Ak by som mohla dať svojmu mladšiemu ja jednu radu, tak by to bolo: STARAJ SA O SVOJE ZUBY!
10. Ignoroval som svoju bolesť. Myslel som si, že bolesť je súčasťou cvičenia. Že sa jednoducho treba prekonať a tak posúvať svoje limity. V skutočnosti som trpel nediagnostikovanou svalovou poruchou, vďaka čomu som teraz v päťdesiatke pripútaný k vozíku. Bolesť je správa od tvojho tela, že niečo nie je v poriadku. Neignoruj ju.
11. Nikdy som svoje telo nemala rada. Stále som si myslela, aká som tučná a škaredá, a neužívala som si, že je zdravé a funkčné. Dnes trpím morbídnou obezitou, a vďaka jednému opitému vodičovi som paralyzovaná od pása dole. Keď si dnes prezerám fotky z toho obdobia, keď som bola „tučná a škaredá“, je mi do plaču. Čo by som teraz za také telo dala.
12. Ako 15-ročný som sa s kamarátmi liepal po stene starej zrúcaniny hradu. Zrazu som stratil balans, tak som sa rozhodol z osemmetrovej výšky skočiť priamo dole. Úplne som si rozšľahal päty. Nedávno mi prestížna univerzita ponúkla futbalové štipendium a ja som musel odmietnuť, lebo nemôžem behať viac ako desať minút vkuse. Môj život sa mohol uberať úplne iným smerom, keby som v puberte nebol idiot.
13. Keď som mala 13, zrúbala som sa pri chôdzi, spadla na lavičku a vybila si predný zub. Nespravila som to náročky, pochopiteľne, ale aj tak to ľutujem. Zubár mi ho prilepil naspäť, no ešte dva či tri razy sa stalo, že opätovne vypadol. Už je to desať rokov a ja stále žijem v strese, že opäť vypadne. Pre istotu kvôli tomu ani nejedávam na verejnosti.
14. V mladosti som svoje telo vôbec nerešpektoval. Od parašutizmu, cez horolezectvo až po off-road jazdy na motorke – všetko, pri čom som sa potenciálne mohol zraniť, ma lákalo. Dokopy som si zlomil 35 rôznych kostí v tele, niektoré dokonca viackrát. Teraz mám 55 rokov a každý deň ma sužuje bolesť. Nemyslím si, že to za to stálo.
15. Trvala som na prirodzenom pôrode, aj keď mi lekári odporúčali cisársky rez. Bezúspešne som tlačila vyše osem hodín. Skončilo to epiziotómiou a lekár musel použiť kliešte. Obrovská trhlina, svalová atrofia a doživotné poškodenie rozmnožovacieho ústrojenstva, ktoré sa údajne menopauzou ešte zhorší. Dodnes si búcham hlavu o stenu, že som bola tak zbytočne tvrdohlavá.
16. Mal som aseptickú meningitídu, no neuvedomil som si to, až dokiaľ mi nepoškodila mozog. Aktívne som ignoroval všetky príznaky a nechal ju „marinovať“ dobrých šesť týždňov. Zbytočne zničený život.
