Výmena žiarovky, zavesenie obrazu či dofúkanie pneumatiky kedysi patrili k bežnej výbave schopností dospelého človeka. Časť dnešných mladých však radšej siaha po telefóne a objedná si odborníka. Britský prieskum z nich urobil generáciu GOTDIT, teda „nech to spraví niekto iný“. Za úsmevnými výsledkami sa však neskrýva iba pohodlnosť. Príslušníci Gen Z vyrastali v inom svete, častejšie bývajú v prenájme a pri opravách nechcú riskovať peniaze ani bezpečnosť.
Rebrík pôsobí nebezpečne, žiarovka môže byť horúca
V rámci prieskumu oslovila spoločnosť Halfords v decembri 2024 celkovo 2 012 dospelých. Zistil, že ľudia vo veku od 18 do 27 rokov míňajú na pomoc profesionálov priemerne 1 300 libier ročne (cca 1520 €). Ide o práce, ktoré by podľa nich s trochou znalostí pravdepodobne zvládli sami. Britský priemer predstavoval 622 libier (cca 730 €). Baby boomeri uviedli iba 253 libier (300 €).
Najväčšiu pozornosť vyvolala obyčajná stropná žiarovka. Až 21 percent príslušníkov Gen Z by na jej výmenu zavolalo profesionála a 22 percent by požiadalo rodiča. Takmer štvrtina sa obávala, že žiarovka bude príliš horúca. Ďalších 18 percent označilo za možné nebezpečenstvo použitie rebríka. Každý deviaty mladý respondent by odborníkovi zveril dokonca aj zavesenie obrazu.
Problém sa nekončí pri domácich opravách
Prieskum preveril aj znalosť náradia a základnú starostlivosť o auto. Maticový kľúč nespoznalo 21 percent mladých a plochý skrutkovač nedokázalo určiť 30 percent z nich. Zdvihák správne označila necelá polovica. Ešte väčší chaos nastal pod kapotou. Autobatériu našla na obrázku približne tretina Gen Z a alternátor iba pätina.
Do pneumatiky by vedelo doplniť vzduch 57 percent mladých respondentov. Stierač by si svojpomocne vymenilo iba 35 percent, zatiaľ čo 44 percent by zaplatilo odborníkovi. Sebavedomie chýbalo dokonca aj pri umývaní auta. Bez pomoci by si naň trúfli necelé dve tretiny opýtaných. Zvyšok by vyhľadal profesionála alebo vlastných rodičov. Halfords preto hovorí o posune od DIY, teda tzv. urob si sám, ku GOTDIT – „nech to spraví niekto iný“.
Neschopnosť alebo logický dôsledok života v prenájme?
Z výsledkov sa ľahko vyrába generačný vtip, no realita nie je taká jednoduchá. Prieskum zachytil 323 ľudí vo veku od 18 do 27 rokov, preto z neho nemožno vystaviť účet celej generácii. Navyše ho zadal predajca náradia a autoservisných služieb. Čísla sú zaujímavým obrazom trendu, nie konečným rozsudkom nad miliónmi mladých.
Redaktorka denníka The Independent ponúkla aj praktickejšie vysvetlenie. Mnohí mladí Briti nevlastnia byt ani dom a v prenájme sa boja každého klinca, škrabanca či zásahu do cudzieho majetku. Nevydarená oprava ich môže stáť kauciu, pričom bez kaucie nebudú mať na zaplatenie tej ďalšej. V mnohých prípadoch navyše opravy rieši majiteľ nehnuteľnosti.
Ani porovnávanie s rodičmi či starými rodičmi nie je úplne férové. Staršie generácie si praktické zručnosti osvojovali v čase, keď sa veľa vecí opravovalo doma. Dnešné zariadenia a autá často skrývajú súčiastky pod krytmi a zásah pôsobí zložitejšie. Odborník na motorizmus z Halfords Andy Turbefield preto mladým priznal poľahčujúcu okolnosť. Moderný motorový priestor podľa neho ponúka horší prístup a laik sa v ňom ťažšie zorientuje. Majster Wayne Perrey pre The Times dodal, že sebavedomie mohli oslabiť aj televízne relácie plné domácich katastrof. Praktické zručnosti sa však podľa neho dajú pomerne rýchlo naučiť.
Generácia Z tak dostáva menej príležitostí skúšať domáce práce na vlastnom priestore. Časť mladých stále žije s rodičmi, ďalší sa sťahujú medzi prenájmami. Nejde vždy o to, že by nevedeli chytiť skrutkovač. Často jednoducho nechcú opravovať majetok, ktorý im nepatrí. Podľa údajov denníkom The Independent tvorila Gen Z v roku 2023 až 36 percent britských nájomníkov.
Menej opráv, mäkšie sporenie
Platenie odborníkov za drobnosti pôsobí zvláštne najmä preto, že mladí zároveň zápasia s drahým bývaním. Ich prístup k peniazom však často nestojí na prísnom odriekaní. Generácia Z si radšej nastavuje pružné finančné pravidlá, ktoré nechávajú priestor na pohodlie, zážitky aj duševnú pohodu.
Do tohto obrazu zapadá trend zvaný soft savings. Mladí si odkladajú peniaze, no nechcú pre budúcnosť úplne obetovať prítomnosť. Jeden mesiac ušetria viac, ďalší menej. Namiesto asketického režimu hľadajú rovnováhu medzi rezervou a životom, ktorý si môžu užiť už dnes. Viac o tom, prečo generácia Z odmieta rady o avokádových toastoch a volí mäkšie sporenie, sa dočítaš v našom článku.
