Určite si už zažil ten moment, keď ti naplno docvaklo, že niektorí ľudia, ktorých si považoval za kamarátov, vôbec nie sú takí skvelí, ako si si myslel. Možno si im roky dôveroval, zveroval sa im so svojimi tajomstvami, no potom prišla situácia, ktorá ti otvorila oči. Zrazu si videl ich skutočnú tvár – a nebolo to pekné. Niektorí sú falošní, iní sebeckí, ďalší sa len tvária, že im na tebe záleží.
V tomto článku sa pozrieme na skutočné príbehy ľudí z Redditu, ktorí zistili, že ich „kamaráti“ sú v skutočnosti príšerní. Niektoré z nich ťa možno poriadne prekvapia.
1. V roku 2006 som požičal kamarátovi svoju hernú konzolu, pravdepodobne to bol PlayStation 2, kým som bol na letnom tábore. Keď som sa vrátil, zistil som, že ju predal – a ako „odškodné“ mi dal dvadsať eur.
2. Prehral som stávku a musel som nahý prebehnúť po hotelovej chodbe. Nemal som na sebe absolútne nič. Hneď ako som vyšiel von, kamoši zamkli dvere a nechali ma tam stáť ako úplného hlupáka. Nakoniec mi musela pomôcť recepčná, aby som sa dostal späť do izby. Mal som chuť sa prepadnúť pod zem.
3. Na festivale sme s kamošom šli na záchod, a keď sa vrátil, priviedol so sebou vydesené dievča, ktoré v dave stratilo svoju partiu. Mohla mať sotva pätnásť. Tvrdil, že by sme ju mali vziať k nám do stanu a dať jej „niečo na uvoľnenie“. Hneď som mu povedal, že to absolútne neprichádza do úvahy, odviedol som ju preč a pomohol jej nájsť kamarátov. Od toho momentu som s ním prerušil kontakt.
4. Podstúpil som operáciu a čakal som aspoň nejaký prejav záujmu. Nestalo sa. Nikto sa mi neozval, aby sa opýtal, či som v poriadku. Nečakal som návštevy v nemocnici, ale aspoň krátka správa by bola fajn…
5. V deň, keď mi zomrela mama na covid, ma kamarát silou-mocou ťahal do baru. Odmietol som. Keď videl, že sa vôbec nechystám ísť, len sa uškrnul a povedal: „Prečo z toho robíš takú drámu? Prirodzená selekcia. Buď rád, že si to nebol ty.“ V tej chvíli som mal sto chutí mu jednu vraziť.
6. Zveril som sa mu, že sa mi páči jedno dievča. Vedel, že bojujem s depresiou a že prechádzam ťažkým obdobím, no aj tak sa práve s ňou vyspal. O týždeň nato mi to bez štipky taktu šplechol do tváre.
7. Dlhé roky som si myslel, že je normálne, keď si kamoši robia srandu na môj účet a neustále sa nado mňa povyšujú. Až keď som začal tráviť čas s inými ľuďmi, uvedomil som si, že to tak vôbec byť nemá.
8. Nepozval ma na svoju svadbu. Vlastne, ani mi len nepovedal, že sa žení. Dozvedel by som sa to až o dosť neskôr – nebyť toho, že mi v deň obradu zavolal, či mu neviem súrne požičať tisícku, lebo sa „dostal do nejakej kaše.“
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
