Bájny Hannibal spolu s takmer 80-tisíc pešiakmi, 12-tisíc jazdcami a s 37 bojovými slonmi prešiel z Pyrenejského polostrova cez Pyreneje a Alpy až do severného Talianska. Bolo to ale naozaj tak? Skutočne, naozaj, na sto percent, istotne – slová, ktoré sa s pojmom história úzko spájajú a zároveň vylučujú.
Vo všeobecnosti máme tendenciu brať zaužívané zrnká historických udalostí niekedy až príliš faktograficky. Postupom času z nich vznikajú nevyvážené príbehy plné lží, ktoré sa stanú súčasťou nášho chápania minulosti. Ak sa chceš dozvedieť viac o dejinných nedorozumeniach, tu je niekoľko historických mýtov, ktoré sa stále vnímajú ako fakty.
Victoria Cross Metal
Mýtus: Každú medailu VC vyrobili z bronzových ruských kanónov.
Najvyššou poctou pre britského vojaka je, keď mu udelia ocenenie Victoria Cross Metal (VC). Podobne ako americký ekvivalent tejto pocty Medaila cti, aj Viktóriin kríž sa udeľuje tým najodvážnejším a neobetavejším vojakom.
Či už ide o ocenenie osobných aktivít proti obrovskej presile nepriateľa, elimináciu nepriateľských síl či činy nezištnej záchrany, všetky príbehy oceňované týmto krížom sú hrdinské a založené na skutočnosti. Čo sa nedá považovať za skutočné, je príbeh o tom, z čoho sa medaily vyrábajú.
Existuje totiž mýtus, že medaily Viktóriinho kríža sa vyrábajú z bronzových ruských kanónov zajatých počas krymskej vojny proti Rusku, resp. po víťazstve pri obliehaní Sevastapoľu v roku 1855.
Jediným výrobcom medailí je od ich vzniku spoločnosť Hancocks Jewellers v Londýne. Počas prvej svetovej vojny však kvôli nedostatku materiálu museli výrobcovia požiadať kompetentných o zvýšenie dodávok kovu. Vzhľadom na informáciu o ukoristených ruských zbraniach vznikol mýtus, že dodaný materiál na výrobu VC pochádzal práve z tohto zdroja.
Správa sa dostala do médií, vďaka čomu sa rozšírila medzi ľuďmi. „Korešpondent s najväčšou pravdepodobnosťou spojil rôzne príbehy, ktoré kolovali o prerozdeľovaní a recyklácii ukoristených krymských zbraní,“ povedal dr. Andrew Marriott, podplukovník na dôchodku a hosťujúci výskumník na univerzite v Newcastli. Dodal, že neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by využitie medi z ruských zbraní na výrobu medailí potvrdzoval.
Národ proti národu
Mýtus: V mnohých konfliktoch temného stredoveku bojoval národ proti národu.
Myšlienka boja za krajinu je veľmi moderná a spája sa s relatívne mladými národnými identitami krajín. Predstava odhodlaného obyvateľstva zhromaždeného za svojím kráľom či kráľovnou bojujúceho v mene Boha a v mene národa za svoju vlasť je jednoducho povedané romantická, ba až naivná.
Vo väčšine prípadov totiž išlo o dve skupiny vojakov, ktorí to skôr ako odhodlaný boj za vlasť vnímali ako platenú prácu bez konkrétnej ideológie. Často sa tiež stávalo, že mnohé kráľovstvá nútili vojakov, aby bojovali po boku tých, ktorých považovali za nepriateľov, resp. museli bojovať aj proti svojim krajanom. Niečo také ako národná hrdosť teda značne absentovalo. Príkladom takéhoto stredovekého boja je aj Owain Glyndwr.
Bol to waleský rebelský hrdina, vojak a veliteľ waleskej armády, ktorý začal a viedol 15 rokov trvajúce povstanie proti Anglicku s cieľom oslobodiť územia Walesu spod nadvlády anglickej moci. Po tom, čo sa mu podarilo oslobodiť územie rodného mesta, začal postupovať do Anglicka.
V podstate išlo o spor Wales vs. Anglicko. Na tom by nebolo nič nezvyčajné, keby hlavným veliteľom vojsk nasadeným proti Owainovi Glyndwrovi nebol jeho krajan, waleský šľachtic Dafydd Gam. V tom čase niečo ako národné presvedčenie nehralo žiadnu rolu.
Egyptskí otroci a pyramídy
Mýtus: Pyramídy postavili otroci.
V tomto článku sa po odomknutí dozvieš
- Kto v skutočnosti postavil egyptské pyramídy
- Či bol divoký západ naozaj taký nebezpečný, ako sa o ňom traduje
- Ako ohýbala históriu chorvátska Wikipédia
- Prečo by sa nemalo bombardovanie Nagasaki a Hirošimy označovať ako najničivejšie
- Čo je pravdy na tom, že Einstein v skutočnosti nebol geniálnym dieťaťom
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám na EMEFKA, Startitup, Fontech
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom