HVAC jednotka patrí do konca 90. rokov
Väčšina nepresností, ktoré sa objavia v seriáli Stranger Things, sa týka rekvizít a obliekania, prípadne predmetov, s ktorými postavy fyzicky interagujú. Niekedy sa však chyba primieša priamo do pozadia samotnej scény.
Vo štvrtej sérii Jonathan a Steve prechádzajú okolo zdanlivo normálnej jednotky HVAC. Ako sa ukázalo, toto vykurovacie a chladiace zariadenie je model, ktorý sa do dodávateľského reťazca nedostal skôr ako na konci 90. rokov.
Ak sa sami seba pýtate, ako si mohol niekto všimnúť tento mimoriadne jemný detail, tak odpoveď je jasná. Môžete si byť istí, že mnohí profesionálni inštalatéri podobných jednotiek HVAC sú zároveň aj fanúšikmi seriálu Stranger Things. A oku profesionála unikne máločo.
Will nemohol mať 120 pasteliek
V druhej polovici druhej série sa Joyce zo všetkých síl snaží Willovi pripomenúť, kým v skutočnosti je, aby z jeho hlavy vyhnala stvorenie z Upside Down, ktoré jeho telo využíva na špehovanie celej partie.
Pýta sa ho preto, či si pamätá na škatuľku so 120 pastelkami, ktorú mu kúpila, keď mal 8 rokov – teda v roku 1979. V tom čase však výrobca Crayola predával súpravu najviac 79 pasteliek. Crayola neponúkala krabicu so 120 farbami až do začiatku 90-tych rokov. A pokiaľ Joyce nemá stroj času, podobný darček Willovi kúpiť nemohla.
Hudba väčšinou nedáva časový zmysel
Mnoho skladieb v seriáli Stranger Things nedáva časový zmysel, okrem skladby Should I Stay Or Should I Go, ktorá vyšla v roku 1982. Takmer každá druhá skladba použitá v seriáli pochádza z neskoršej dekády.
Počas Willovho pohrebu zaznie skladba Elegia od New Order, ale pieseň vyšla až v roku 1985 na albume Low Life. Na konci prvej série napríklad znie cover verzia piesne A Hazy Shade of Winter od skupiny Bangles, ktorá ale bola vydaná až v roku 1987 ako soundtrack k filmu Feťáci (Less Than Zero), v ktorom si mimo iného zahral aj Robert Downey Jr.
Medzi skladby, ktoré sú v súlade s časovým obdobím, môžeme zaradiť napríklad Heroes od Davida Bowieho a I Melt with You od Modern English. Je teda jasné, že bratia Dufferovci sa len pokúšali nastaviť náladu a atmosféru. A použili aj piesne, ktoré dobovo nezapadali.
Steve a Nancy jedia KFC, nie Kentucky Fried Chicken
V jednej z úvodných scén druhej série sú Steve a Nancy na večeri a užívajú si veľké vedierko s fritovaným kuraťom z KFC. Steve dokonca povie: „Milujem KFC!“
Akokoľvek je Steve v tej chvíli úprimný, nemohol vyznávať svoju lásku ku KFC, pretože sa až do roku 1991 spoločnosť volala Kentucky Fried Chicken. Aj grafika spoločnosti bola Kentucky Fried Chicken, nie v skratke – KFC.
Spoločnosť nikdy technicky nezmenila svoj názov, iba svoje logo a začala používať skratku namiesto dlhého názvu. Vedenie spoločnosti malo pocit, že ľudia si tento názov ľahšie zapamätajú a budú ho lepšie vyslovovať.
Vysielačky, ktoré deti používajú, ešte neexistovali
Niektoré z tých najlepších rekvizít, ktoré deti v seriáli používajú, sú bezpochyby ich vysielačky. Po niečom takom by túžilo každé jedno dieťa 80. rokov. V seriáli bol použitý model Realistic TRC-214, ktorý ale v tej dobe tiež neexistoval.
Tieto (na tú dobu pomerne drahé) vysielačky sa nedali kúpiť až do roku 1985. Predtým by deti používali TRC-208, 206 alebo 201, ktoré boli všetky dostupné v katalógu Radioshack z roku 1983.
Figúrka Demogorgona
Demogorgon desí hráčov D&D od roku 1975. So svojimi dvoma hlavami, telom jašterice a chápadlami na rukách je to skutočne vydarený záporák. Ale hráči nemali k dispozícii jeho figúrku. Mohli sa pozerať iba na kresbu tohto stvorenia na kartičke. A to až do roku 1984.
V prvej sérii v podstate okamžite na začiatku celého dobrodružstva sa Will a zvyšok partie počas kampane postavia Demogorgonovi v podobe figúrky, ktorá predstavovala toto stvorenie. Ale v roku 1983 sa niečo také nedalo. Figúrku vytesal v roku 1984 John Dennett, ktorý povedal, že prvé figúrky boli na pultoch v priebehu niekoľkých týždňov od chvíle, keď odovzdal hotový výrobok. Takže až o rok neskôr, ako vidíme v seriáli.
Murray Bauman a kazeta z budúcnosti
Kazeta je predsa kazeta, však? Nie, keď robíte dobovo presnú televíznu reláciu zo začiatku 80. rokov. V šiestej epizóde druhej série bola na obrazovkách vidieť páska, ktorú Murray Bauman používa na odosielanie nahrávok spravodajským staniciam. Bola však vyrobená až desať rokov po udalostiach v seriáli.
V roku 1984 Maxell nevyrábal kazety radu UR, ale verzie kaziet XL a MX. Je ľahké tento detail prehliadnuť, ale vždy sa nájde pár fanúšikov, ktorým to neujde.
