Stranger Things je mimoriadne návykový seriál, ktorého dej sa odohráva v 80. rokoch. Vláda v jednom malom ospalom mestečku Hawkins vykonáva veľmi čudné myšlienkové experimenty na deťoch a stvoreniach zo susednej paralelnej dimenzie.
Oblečenie, rekvizity a kulisy vyzerajú úžasne a sú dostatočne dobré na to, aby vzbudzovali nostalgiu u divákov, ktorí v 80. rokoch možno ani nežili. Ale aj tí, ktorí v týchto rokoch žili a fungovali, by sa zhodli, že seriál Stranger Things je v napodobňovaní 80. rokov výnimočne dobrý. Ale nie dokonalý.
Celý štáb vynaložil šialené množstvo práce na to, aby prostredie Stranger Things vyzeralo čo najpresnejšie a autenticky. A to vrátane Starcourt Mall, kde sa deti stretávajú v 3. sérii. Niekedy sa ale stane, že na obrazovky prekĺznu chyby a nepresnosti, ktorých si v tom okamihu možno nie sú vedomí ani samotní tvorcovia.
Niektoré autá, pesničky alebo hračky by totiž vo svete Stranger Things ešte nemali existovať. Tento jav sa volá anachronizmus a v prípade tohto seriálového hitu ich je celá hromada.
Auto Barb by ešte päť rokov nemalo existovať
Najkrikľavejší anachronizmus prichádza v podobe kabrioletu Barb Rabbit z roku 1988. Auto je určite skvelá vec pre dospievajúce dievča z predmestia, no v roku 1983 ešte určite neexistovalo.
Auto, ktoré Barb šoféruje, má nárazník potiahnutý plastom a malé vnútorné svetlomety – všetko prvky, ktoré v roku 1983 neboli dostupné. Ostatné autá v seriály sú bezchybné a ich výzor zodpovedá tej dobe. Je preto zvláštne, že toto jediné auto vybočuje zo štandardu.
Panoráma Chicaga je celá zle
Druhá séria a siedma epizóda nám ukáže výlet do Chicaga, kde Eleven nájde ďalšie dievča s podobnými schopnosťami, ako má ona. Zistí, že rozhodne nie je sama a po svete sa pohybuje viacero detí a asi aj dospelých, ktorí dokážu podobné veci ako Eleven. Fanúšikov táto dejová línia rozdelila a niektorí ju považovali za zbytočnú, iní za ohromujúcu. Čo však povedali fanúšikovia z Chicaga?
Občania Chicaga boli v rozpakoch pri pohľade na panorámu svojho mesta, ktorá obsahovala mnoho dobovo nepresných budov, vrátane Trump International Hotel & Tower, budovy Two Prudential Plaza a Blue Cross Blue Shield Tower. Najstaršia z týchto budov je zo začiatku 90. rokov.
Nie je to len panoráma, na ktorú poukazujú obyvatelia Windy City, ako sa v Amerike zvykne Chicagu hovoriť. Tvorcovia seriálu použili, (nevedno, či zámerne alebo neúmyselne) aj odlišnú geografiu. Chicago totiž leží západne od jazera Michigan. Ale keď Eleven vidno na streche budovy, panoráma je na východ, čo znamená, že ak by v tom okamihu stála v skutočnom meste Chicago, bola by uprostred veľkých jazier.
Periodická tabuľka je plná moderných prvkov
Tento anachronizmus je pomerne jasnou záležitosťou. V druhej sérii je za učiteľom Clarkom vidieť periodická tabuľka, ktorá je plná prvkov, ktoré v tej dobe ešte neboli oficiálne objavené.
Periodická tabuľka obsahuje deväť prvkov, ktoré neboli objavené až do roku 1994 alebo neskôr, vrátane prvkov darmštátium (Ds), röntgénium (Rg) a kopernícium (Cn). V tomto prípade nemusí ísť o omyl, ale môže to byť zámer samotných tvorcov.
Žiadny počítač v tej dobe nepoužíval HTML
V 4. sérii Dustinova priateľka Suzie pomáha Dustinovi s pomocou nástroja, ktorý v 80. rokoch veľa ľudí nemalo – osobného počítača. Okrem toho, že má prístup k tomuto revolučnému zariadeniu, je Suzie aj mladým hekerom, ktorý dokáže získať prístup k tajným informáciám.
V epizóde, kde sa Suzie pokúša nájsť projekt Nina, sa však na obrazovke jej počítača zobrazuje kódovanie HTML. To ale bolo vynájdené a uvedené do praxe až začiatkom 90. rokov.
Prozac tiež neexistoval
V prvej sérii, konkrétne v epizóde číslo štyri, šerif Hopper poznamenáva, že Joyce Byers berie liek Prozac kvôli svojej úzkosti. Avšak toto antidepresívum bolo dostupné až po roku 1987, teda štyri roky po udalostiach v seriáli.
Millennium Falcon je zo začiatku 21. storočia
Seriál je prepchatý odkazmi na množstvo popkultúrnych trendov, ktoré boli v tom čase v kurze. Fenomén Star Wars nie je žiadnou výnimkou.
Suterén domu, v ktorom býva Mike, je plný vecí, ktoré by malo vlastniť každé dieťa vyrastajúce v 80. rokoch v USA. Od hromady D&D manuálov až po nádherné drevené modely a dobové plagáty. Jediná vec, ktorá vybočuje z tejto doby, je jeho model Millenium Falcon.
Hračka, ktorú má Mike, je v skutočnosti z roku 2004 – môžete to spoznať tak, že verzia zo začiatku 80. rokov mala na sebe samolepku, na ktorej boli nakreslené podsvietenia. Neskoršie verzie už obsahovali skutočné svetlá.
Protónové balíčky krotiteľov duchov
V druhej sérii sa chlapci z Hawkinsu na sviatok Halloween obliekajú do postáv z filmu Ghostbusters, teda Krotitelia duchov. Táto špeciálna epizóda bola smerovaná práve na populárny americký sviatok a Netflixom bola uvoľnená presne tri dni pred Halloweenom – 27. októbra 2017. Hlavné postavy v nej vidíme vo vlastnoručne vyrobených verziách oblečenia a výstroja filmových krotiteľov duchov.
To by bolo všetko v poriadku, ale pomenovanie protónový balíček, ktoré medzi sebou používajú, v tom čase ešte neexistovalo. Ten sa prvýkrát použil až v roku 1989 v druhom diele Krotiteľov duchov.
Vedel si, že režisér Ivan Reitman, ktorý natočil oba pôvodné filmy o Krotiteľoch duchov, bol rodený Slovák? Pochádzal z Komárna.
HVAC jednotka patrí do konca 90. rokov
Väčšina nepresností, ktoré sa objavia v seriáli Stranger Things, sa týka rekvizít a obliekania, prípadne predmetov, s ktorými postavy fyzicky interagujú. Niekedy sa však chyba primieša priamo do pozadia samotnej scény.
Vo štvrtej sérii Jonathan a Steve prechádzajú okolo zdanlivo normálnej jednotky HVAC. Ako sa ukázalo, toto vykurovacie a chladiace zariadenie je model, ktorý sa do dodávateľského reťazca nedostal skôr ako na konci 90. rokov.
Ak sa sami seba pýtate, ako si mohol niekto všimnúť tento mimoriadne jemný detail, tak odpoveď je jasná. Môžete si byť istí, že mnohí profesionálni inštalatéri podobných jednotiek HVAC sú zároveň aj fanúšikmi seriálu Stranger Things. A oku profesionála unikne máločo.
Will nemohol mať 120 pasteliek
V druhej polovici druhej série sa Joyce zo všetkých síl snaží Willovi pripomenúť, kým v skutočnosti je, aby z jeho hlavy vyhnala stvorenie z Upside Down, ktoré jeho telo využíva na špehovanie celej partie.
Pýta sa ho preto, či si pamätá na škatuľku so 120 pastelkami, ktorú mu kúpila, keď mal 8 rokov – teda v roku 1979. V tom čase však výrobca Crayola predával súpravu najviac 79 pasteliek. Crayola neponúkala krabicu so 120 farbami až do začiatku 90-tych rokov. A pokiaľ Joyce nemá stroj času, podobný darček Willovi kúpiť nemohla.
Hudba väčšinou nedáva časový zmysel
Mnoho skladieb v seriáli Stranger Things nedáva časový zmysel, okrem skladby Should I Stay Or Should I Go, ktorá vyšla v roku 1982. Takmer každá druhá skladba použitá v seriáli pochádza z neskoršej dekády.
Počas Willovho pohrebu zaznie skladba Elegia od New Order, ale pieseň vyšla až v roku 1985 na albume Low Life. Na konci prvej série napríklad znie cover verzia piesne A Hazy Shade of Winter od skupiny Bangles, ktorá ale bola vydaná až v roku 1987 ako soundtrack k filmu Feťáci (Less Than Zero), v ktorom si mimo iného zahral aj Robert Downey Jr.
Medzi skladby, ktoré sú v súlade s časovým obdobím, môžeme zaradiť napríklad Heroes od Davida Bowieho a I Melt with You od Modern English. Je teda jasné, že bratia Dufferovci sa len pokúšali nastaviť náladu a atmosféru. A použili aj piesne, ktoré dobovo nezapadali.
Steve a Nancy jedia KFC, nie Kentucky Fried Chicken
V jednej z úvodných scén druhej série sú Steve a Nancy na večeri a užívajú si veľké vedierko s fritovaným kuraťom z KFC. Steve dokonca povie: „Milujem KFC!“
Akokoľvek je Steve v tej chvíli úprimný, nemohol vyznávať svoju lásku ku KFC, pretože sa až do roku 1991 spoločnosť volala Kentucky Fried Chicken. Aj grafika spoločnosti bola Kentucky Fried Chicken, nie v skratke – KFC.
Spoločnosť nikdy technicky nezmenila svoj názov, iba svoje logo a začala používať skratku namiesto dlhého názvu. Vedenie spoločnosti malo pocit, že ľudia si tento názov ľahšie zapamätajú a budú ho lepšie vyslovovať.
Vysielačky, ktoré deti používajú, ešte neexistovali
Niektoré z tých najlepších rekvizít, ktoré deti v seriáli používajú, sú bezpochyby ich vysielačky. Po niečom takom by túžilo každé jedno dieťa 80. rokov. V seriáli bol použitý model Realistic TRC-214, ktorý ale v tej dobe tiež neexistoval.
Tieto (na tú dobu pomerne drahé) vysielačky sa nedali kúpiť až do roku 1985. Predtým by deti používali TRC-208, 206 alebo 201, ktoré boli všetky dostupné v katalógu Radioshack z roku 1983.
Figúrka Demogorgona
Demogorgon desí hráčov D&D od roku 1975. So svojimi dvoma hlavami, telom jašterice a chápadlami na rukách je to skutočne vydarený záporák. Ale hráči nemali k dispozícii jeho figúrku. Mohli sa pozerať iba na kresbu tohto stvorenia na kartičke. A to až do roku 1984.
V prvej sérii v podstate okamžite na začiatku celého dobrodružstva sa Will a zvyšok partie počas kampane postavia Demogorgonovi v podobe figúrky, ktorá predstavovala toto stvorenie. Ale v roku 1983 sa niečo také nedalo. Figúrku vytesal v roku 1984 John Dennett, ktorý povedal, že prvé figúrky boli na pultoch v priebehu niekoľkých týždňov od chvíle, keď odovzdal hotový výrobok. Takže až o rok neskôr, ako vidíme v seriáli.
Murray Bauman a kazeta z budúcnosti
Kazeta je predsa kazeta, však? Nie, keď robíte dobovo presnú televíznu reláciu zo začiatku 80. rokov. V šiestej epizóde druhej série bola na obrazovkách vidieť páska, ktorú Murray Bauman používa na odosielanie nahrávok spravodajským staniciam. Bola však vyrobená až desať rokov po udalostiach v seriáli.
V roku 1984 Maxell nevyrábal kazety radu UR, ale verzie kaziet XL a MX. Je ľahké tento detail prehliadnuť, ale vždy sa nájde pár fanúšikov, ktorým to neujde.