Sú určité situácie, pri ktorých dopredu veľmi dobre vieš, že to nedopadne dobre. Preto sa im pre istotu snažíš vyhýbať, no, bohužiaľ, nie vždy sú tieto pokusy úspešné.

Výťahy

Stretnutia vo výťahoch sú nepríjemné samé osebe, pretože tráviť tých nevyhnutých pár sekúnd v prílišnej blízkosti cudzieho človeka nie je práve výhra. Najmä ak má problémy s plynatosťou, nevie odhadnúť správne množstvo voňavky alebo sa na vás lepí ako reklamy počas vianočných sviatkov.

Ideálne všetko dohromady a ty sa následne ešte hodinu musíš spamätávať z tohto nepríjemného vniknutia do tvojho osobného priestoru. No celá táto situácia naberá celkom nový rozmer v momente, keď sa ti predsa len podarí vybojovať výťah len pre seba a nemilé prekvapenie sa na teba vyrúti, až keď sa dvere otvoria na prízemí.

A tam, hľa, susedka z tretieho aj s tým malým čoklom, čo ští po chodbách a obžiera cudzie muškáty, celá natešená, že má komu vyrozprávať jej dnešnú historku z venčenia. Milej pani je úplne „šumafuk“, že ti pravdepodobne zdrhá autobus a do roboty to načas už určite nestíhaš. Hold, príhoda o deravom vrecúšku a jednom neposlušnom ho*ne je dôležitejšia.

Učitelia

Aj keď internetom kolujú obrázky o tom, ako učiteľský zbor za bránami školy nemá už absolútne žiadnu moc, nepoznáme jediného študenta, ktorý by sa pri takomto stretnutí necítil minimálne nepríjemne.

Nikdy totiž nevieš, či na teba nespustí prednášku o bezpečnom pohlavnom styku, nedá ti jednu zaucho za to, že nenosíš prezuvky už od prvého stupňa, alebo ťa cez tú gigantickú bradavicu na nose prosto neuvidí a ty budeš môcť bezpečne vyviaznuť (a potom ťa v škole sprdne za to, aký si nevychovaný, lebo ona ťa videla a čakala, či ju pozdravíš).

Čerešničkou na torte je už hádam len to, keď si v sprievode jedného zo svojich rodičov, a tak sa nečakane tvoja tour de čerstvé rožky mení na p*čung za neospravedlnené hodiny.

Autobus

Už sa vám určite všetkým stalo, že ste pokojne nastúpili do autobusu zmierení so svojím osudom, že sa najbližšiu hodinu budete pariť v zápche a vychutnávať dobrú hudbu. No a o zastávku ďalej nastúpil nejaký chumaj, ktorého zhodou okolností poznáte, a urobil vám razantný škrt cez rozpočet. A vy len hľadíte z okna, snažíte sa tváriť veľmi sústredene na muziku, ktorá sa ozýva zo slúchadiel, a tajne dúfate, že ten druhý pochopí tento jasný nezáujem o akúkoľvek konverzáciu.

Ale ho*no, ho*no, zlatá rybka. Už len vidíš, ako sa za tebou teperí cez celý autobus s tromi nákupnými taškami, a ani nevieš ako, máš pod nosom jej nové lodičky a počúvaš historky o tom jej novom zazobancovi, s ktorým to robí do zadku. Fakt fasa. Treba vôbec podotknúť, že táto osoba zo zásady vystupuje až na konečnej?

Na ulici

To, aký antisociálny bastard vlastne si, si uvedomuješ až v momente, keď sa krčíš za cudzím autom na ulici len preto, aby si ťa nevšimol bývalý spolužiak zo strednej. Spoločenská samovražda číslo jedna prichádza v momente, keď si ťa predsa len všimne, namieri si to rovno za tebou a ty sa to v rámci možností snažíš zachrániť divadielkom o rozviazanej šnúrke.

On sa len tupo usmeje, lebo pokiaľ nie je totálny idiot presne vie, koľká bije, no ani tento fakt mu nezabraňuje v celej tejto trápnosti pokračovať. A ty celý čas len prikyvuješ, prešľapuješ z jednej nohy na druhú, ako by tvoj močový mechúr nezvládal vlastný obsah, a netrpezlivo čakáš, kedy konečne zavrie hubu a odíde.

Keď sa to však stane, prichádza spoločenská samovražda číslo dva a ty zisťuješ, že v tom aute, za ktoré si sa krčil, po celý čas niekto sedel. Teraz na teba hľadí ako na chuja a ty si skutočne nevieš predstaviť, ako by tento deň mohol byť ešte lepší.

Ex

No a potom stretneš svojho ex. Dúfame, že nie sme jediní idioti, ktorí si stretnutia so svojimi ex sporadicky prehrávajú v hlave aspoň raz do mesiaca. V hlbinách našej fantázie to vyzerá zhruba takto: Ty, štíhla, blonďatá, nohy až po zem (lebo každý druhý deň poctivo makáš na svojej figúre) práve letíš od kaderníka vo svojom najlepšom outfite a vyzeráš prinajmenšom ako bohyňa.

On vyzerá ako bezdomovec s mozgovou obrnou a na lavičke v centre tlačí tresku a dva rožky. On je celý nadšený, že ťa vidí, ty ho máš hlboko v paži, lebo už si dávno niekde inde, no aj tak ho necháš prehodiť pár zdvorilostných fráz. Potom ladnou chôdzou, sťa srnečka, odchádzaš, do dvoch sekúnd na celé stretnutie zabudneš a on bude ešte prinajmenšom do konca života smútiť, že ťa vtedy nechal ísť.

Lenže, ako to tak býva, realita je zväčša celkom iná. Ty prepotená vybehneš z domu v tričku, ktoré ti bratranec ogrcal zmesou rybích prstov a zemiakového šalátu, už dva dni si si neumývala hlavu a na ponožke máš dieru cez celú pätu. On vyzerá normálne, celkom milo ťa pozdraví, a ty čo? Nie si schopná vyprodukovať jednu súvislú vetu a ešte minimálne pol roka si búchaš hlavu o stenu, ako sa niečo také nemožné ako ty mohlo vôbec pretlačiť na túto planétu.