Filmy pre dospelých sa nám často snažia predať myšlienku, že žena je v posteli vždy čistá, usporiadaná a hlavne flexibilná minimálne ako jeden z tých čudesných farebných slizov, ktoré sme si ako decká kupovali v hračkárstve a teraz sa z ich čínskych ebayových verzií ide pos*ať celý YouTube. No realita je, bohužiaľ, v mnohých prípadoch niekde celkom inde.
1. Vlasy
Nie je nič zvodnejšie, ako keď si slečna vo filme pre dospelých zvodne rozpustí cop a jej perfektné kučery sa rozvejú po okolí. V tom filme sa na to chalanisko nevie vynadívať a ty doma nad klávesnicou so slinkou stekajúcou po brade toto nadšenie zdieľaš tiež, no v skutočnom živote by ťa desaťminútové dusenie s gučou vlasov v hrdle vzrušilo asi ako pohľad na tlakomer.
Nehovoriac o iných miestach, kde by rozhodne vlasy byť nemali. No skús im vysvetliť, že vyťahovať si ich z údu jeden po druhom nie je práve to najpríjemnejšie zakončenie celého aktu.
2. Paranoja
Asi neexistuje žena, ktorá by bola dokonale spokojná so svojou postavou. A nie, to, že máš na instagramovom profile dvestodvadsať fotiek, na ktorých prezentuješ všetky svoje minimálne ošatené vnady v plnej kráse, nie je dôkazom toho, nakoľko máš svoje telo rada, ak sa na každej zvieraš v kŕči, pučíš zadok do neprirodzených uhlov (áno, zadok sa dá oddnes pučiť do uhlov) a hodinu si retušuješ celulitídu na stehnách.
Preto je pochopiteľné, že keď sedí na partnerovi, ktorý na ňu neprestajne upiera svoj pohľad, začnú sa jej v hlave vynárať niekedy skutočne absurdné otázky.
Ako sa pri tom asi tvárim? Stavím sa, že ako totálny idiot. Mám vzdychať hlasnejšie? Čo keď si takto bude myslieť, že sa mi to nepáči? Ale vedľa býva malý chlapec, jeho mama ma občas zdraví na chodbe, a ja by som sa jej po tomto všetkom ešte rada niekedy pozrela do očí… asi radšej zavriem oči a budem dúfať v to najlepšie.
3. Vzduch
Vzduch. Vo vnútri telesných otvorov. Fakt fasa. Kto by to bol povedal, že aj jeden zo štyroch živlov sa v posteli mení na úhlavného nepriateľa. Ono to síce nie je prd, nepáchne to ako prd… ale predsa to znie, akoby si naňho práve vyvalila celý obsah natlakovaných čriev.
Hoci každý normálne zmýšľajúci človek, ktorý už posteľným životom nejaký ten piatok aktívne žije, z toho nebude robiť žiadnu drámu, aj tak jej bude trošku trápne. A v kútiku duše sa bude modliť, aby si jej telesné otvory (akékoľvek) nechali všetky zvukové signalizácie v budúcnosti už len pre seba.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
