9. Keď si automaticky nesadnú na opačné strany sedačky. Potrebovať po hádke trochu priestoru je úplne v poriadku, ale bez zaváhania si sadnúť od partnera čo najďalej? Na mieste, kam prichádzate spoločne riešiť vaše spoločné problémy? To nebýva dobrým znakom.
10. Vedia rozoznať, kedy tomu druhému ide len o princíp. Príklad – žena sa sťažuje, že jej muž odovzdal auto s prázdnou nádržou. Muž sa nezačne ohrádzať, že v ten konkrétny deň sa veľmi ponáhľal, nemal čas, nedalo sa… Pochopí, že to nie je o jednom konkrétnom prípade, ale že to ilustruje väčší problém – jeho nespoľahlivosť -, a začne sa venovať tomu.
11. Keď každý z partnerov vie vymenovať niekoľko vecí, ktoré po emocionálnej stránke do vzťahu prinášajú. Lebo nebudem klamať, ak je na otázku „čo prinášaš do vzťahu ty?“ odpoveď len „peniaze“, v duchu prekrúcam očami.
12. Sú ochotní zmeniť svoje vlastné správanie, aj keď ich partner nezmení to svoje. Veľa párov, ktoré napokon idú od seba, berú veci príliš transakčne. „Prestanem ho kritizovať, ak začne byť romantickejší,“ hovoria ženy. „Začnem pomáhať s domácimi prácami, keď ona začne iniciovať intímne chvíle,“ tvrdia zase muži. Lenže takto to nefunguje. Aj keď sa to volá párová terapia, každý musí začať od seba.
13. Najväčšou tzv. zelenou vlajočkou je pre mňa fakt, keď partneri prídu ešte predtým, ako sa ich vzťah začne rúcať. Mnohí si totiž myslia, že párové terapie sú len pre stroskotancov na pokraji rozchodu či rozvodu, pritom opak nemôže byť väčšou pravdou. Párové terapie sú pre všetkých, ktorí sa chcú naučiť správne komunikovať so svojím partnerom. A to sa podstatne ľahšie učí, keď na seba nie ste vytočení.
14. Keď sa majú navzájom radi. Teraz nehovorím o romantickej láske. Keby neboli partnermi, ale kamarátmi, išli by spolu na pivo a mali by si čo povedať? Radi by spolu trávili čas? Cítili by sa pri sebe komfortne a vedeli by sa zabávať? Šokujúce množstvo párov vystavalo celý svoj vzťah na úvodnej príťažlivosti, no v skutočnosti toho druhého ako človeka ani nevedia vystáť.
15. Keď hovoria „prepáč“, nie „prepáč, ale…“. Žiadne ale. Nie pri ospravedlňovaní. Keď ti partner povie, že si mu svojím správaním ublížil, máš povedať prepáč, pretože ti to má byť ľúto. Pokiaľ je tvojou automatickou reakciou hľadanie výhovoriek alebo dokonca protiútok, tak to nikam nevedie.
16. Aj uprostred emočne vypätej debaty sa stále vedia spolu zasmiať. Ak sa na to, samozrejme, naskytne vhodná príležitosť. Toľko zbytočných hádok sa dá s prehľadom odsmiať, že by ste neverili…
