9. Ako dieťa som raz prespal u kamaráta a dozvedel som sa, že počas večere sa u nich nepije. Jeho mama tvrdila, že ak by si všetci zaplnili žalúdok tekutinami, nedojedli by jedlo. Po večeri sa však celá rodina presunula k chladničke a každý si vzal plechovku koly. Keď som požiadal o vodu, jeho mama len nesúhlasne prevrátila očami.
10. Doma sme museli mať neustále ponožky, bez ohľadu na počasie. Rodičia nechceli, aby sme zašpinili koberec bosými nohami. Dodnes mám pocit, že porušujem pravidlá, keď chodím po byte naboso.
11. Babka mi vždy hovorila, aby som nikdy nejedla na narodeninových oslavách kamarátov, lebo nemôžem vedieť, čo v jedle je. Keď som sa na to pýtala jej syna, môjho strýka, vysvetlil mi, že vyrastala v zvláštnej komunite. Ľudia tam ponúkali nepriateľom otrávené jedlá. Radšej som sa nepýtala na detaily.
12. Každý štvrtok sme doma mávali „slávnostnú večeru“. Museli sme sa vhodne obliecť, správať sa pri stole slušne, nehrať sa s jedlom ani si neopierať lakte o stôl. Vtedy mi to pripadalo smiešne – bol to predsa obyčajný deň bez hostí. Dnes chápem, že rodičia nás tým chceli naučiť správnemu správaniu pri stole.
13. Naši nikdy nechceli hostiť mojich kamarátov. Ak aj prišli, nesmel som im ponúkať sladkosti či čokoľvek na pitie okrem vody. Tvrdili, že „nie sú jedáleň“. Ako dospelému mi to príde úplne absurdné, najmä keď vezmem do úvahy, že sme vždy mali dostatok peňazí. Skôr to pripisujem ich lakomosti.
