Každý z nás je iný a každý z nás má právo žiť svoj život, ako sa jemu páči. No úprimne? Pokiaľ sa nájdeš vo väčšine dole spomínaných bodov, tak je naozaj najvyšší čas sa nad sebou zamyslieť.
1. Nič ťa nezaujíma
Teraz sa nebavíme o škole a o tom, že by si si radšej pichol špendlíkom do oka, ako čo i len minútu predstieral, že ťa zaujíma funkcia mitochondrie v bunke, či čo to je diskriminant. Tu hovoríme omnoho všeobecnejšie, o celom tvojom živote.
Nemáš žiadne záľuby, žiadne koníčky a jediná voľnočasová aktivita, ktorej si ochotný sa upísať na viac ako tri minúty, je spánok, spánok a zase len spánok. Na tomto svete neexistuje vôbec nič, čo by ťa dokázalo zaujať natoľko, že by si zdvihol prdel z teplého miestečka na pohovke a išiel preskúmať, ako to funguje.
A to je zle. Veľmi zle. Najmä ak si uvedomíš, že toto sú tie roky života, keď by si mal vyskúšať naozaj všetko, na čo o pár rokov nebudeš práve dvakrát hrdý. Ono to možno vyzerá, že máš kopu času – veď ak ťa zajtra ráno neprejde pred barakom trolejbus, tak si na tomto svete pohniješ ešte nejedno desaťročie. No nenechaj sa tým zmiasť.
Neskôr príde hypotéka a rodina a ty už nebudeš mať čas premýšľať, či by ťa náhodou nebavila turistika alebo hodiny latinskoamerických tancov. Budeš utierať okakané zadky (s láskou), hľadať správne sáčky do vysávača a baliť chlebíky na desiatu do servítky. A skombinovať tieto činnosti s niečím, na čo si mal myslieť roky dozadu, bude prakticky nemožné.
2. Nestaráš sa o seba a ani o to, kde žiješ
Nebudeme sa tu hrať na princov a princezné, ktoré sa budia s dokonalou mačacou linkou a nekakajú, neprdia. Všetci máme občas dni, keď sa po ôsmich hodinách spánku namiesto prívalu energie dostaví chuť vyskočiť z okna.
Vtedy sa nám rozhodne nechce premýšľať o tom, či nám ladí tričko s nohavicami, či nemáme pod pazuchou dieru… a či ťa s týmto účesom nebude chcieť akčná babička s bledofialovou frizúrou v autobuse zažalovať za nedovolené ozbrojovanie. Vtedy chceš len prežiť tento deň, dokotúľať sa domov a predstierať, že neexistuješ.
A to je úplne v poriadku. Menej v poriadku je už to, keď sa tento scenár opakuje každý boží deň a tvoji kamaráti si už ani nepamätajú, ako vyzerá tvoja hlava, keď sa práve netvári, že sa nepohodla s fritézou. Je rozdiel mať na saláme a nestarať sa o seba. Je rozdiel obliecť si voľné tričko a tepláky a obliecť si voľné tričko a tepláky, ktoré nosíš už od Vianoc. Roku 2012.
Je rozdiel nestihnúť jeden týždeň upratať a žiť v hnoji s Eiffelovou vežou zo špinavých pohárov a plesnivých misiek v dreze. A to sa treba naučiť. Lebo ak ti raz prischne menovka triedneho/kancelárskeho prasaťa, je nad ľudské sily sa jej zbaviť.
3. Neznášaš svoju prácu
Veľmi málo ľudí sa dnes živí prácou, ktorá ich naozaj baví. A veľmi veľa z tých, ktorí sa živia prácou, ktorá ich nebaví, si myslí, že nemá na výber. Lenže nech už to znie ako akékoľvek obohrané klišé – ty máš vždy na výber. Hlavne, keď si mladý, bez záväzkov a na tvojom príjme nelipne ďalších päť hladných krkov.
Lebo hovoriť slobodnej mamičke na materskej, ktorá bez jednej výplaty skončí bez decka aj bez domova, že má život len vo svojich rukách a môže mať prácu, akú len chce, nie je práve taktné. Ale ty? Teba v tej práci naozaj nikto nedrží. Ale uznávam, že nadávať na malý plat je jednoduchšie, ako vynaložiť tú trápnu trochu energie, napísať dobrý životopis a hľadať o dušu spasenú.
4. Odmietaš komunikovať
Aby sme si to vyjasnili hneď v úvode – trojhodinové frflanie na skorumpovanú vládu, nefunkčné vlaky a príšerne dlhé rady na cudzineckej polícii… to sa neráta ako komunikácia. Určite nie vtedy, ak sa ťa to priamo netýka a ak s tým v blízkej budúcnosti neplánuješ niečo robiť. Komunikovať znamená rozprávať sa. O tom, čo cítiš, prečo to cítiš a prečo si lenivý s tým pocitom niečo robiť.
Uzavrieť sa do vákuovej bubliny plnej výhradne vlastného šomrania a samoty ešte nikdy nikomu neprospelo a už vôbec mu to nepomohlo obrátiť svoj život k lepšiemu.
Samozrejme, že každý občas potrebuje zdravú chvíľku svätého pokoja od všetkého a od všetkých, ale ak sa táto chvíľka pomaly ale isto preťahuje do rokov, tak niečo niekde nefunguje. A treba to opraviť skôr, ako ľudia stratia chuť snažiť sa ti vôbec pomôcť.
5. Všetko ťa vytáča alebo otravuje
Tých pár známych, ktorí s tebou ešte stále majú trpezlivosť, vedia, že ťa nie je ťažké vytočiť. Stačí dvadsať minút televízneho spravodajstva a si červený ako rajčiak, hlava tesne pred výbuchom. Cena nafty stúpla o tri centy za liter. „Idioti. O pár rokov bude auto pre bežného človeka len záhradnou dekoráciou, lebo si nebude môcť dovoliť natankovať,“ otrávene konštatuješ, aj napriek tomu, že nemáš vodičák.
Európska únia vydala nariadenie o GDPR. „Bože, tí, čo to riadia, s nami ale poriadne zametajú. Za chvíľu budeme musieť ešte aj silnejšie ranné prdy ohlasovať nejakému zapredanému štátnemu inštitútu!“ Netušíš, čo je GDPR. A vlastne ťa to ani nijako neovplyvňuje, ale znie to ako kravina a ideálna príležitosť na zopár vhodne použitých vulgarizmov.
Takže v skratke – vytáča ťa úplne všetko. Úplne všetko okrem seba samého. Vytáčajú ťa východniari v Bratislave, znečistený Dunaj, hlúpa reklama na mobilného operátora… ale to, že celá tvoja existencia je v tomto momente len veľmi chabou výhovorkou pre normálne fungujúceho človeka, to ťa nevytáča.
To, že celá tvoja schránka je len zhlukom množstva zlozvykov a problémov, ktoré netrpezlivo čakajú na to, kedy sa ich chopíš, to ťa nevytáča. To, že v očiach všetkých známych už vyzeráš len ako bezcieľne sa potulujúce egoistické hovädo bez budúcnosti, to ťa nevytáča. Takže ešte raz – vytáča ťa všetko. Len nie to, čo by reálne malo.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
