Nasledujúcich dvadsať bodov značí, že pomaly meníš menovku „dieťa“ na zodpovedného, samostatného a dospelého človeka, ktorý sa spolieha najmä sám na seba. Alebo takým človekom minimálne byť chceš. Takže ak sú tieto body ako vystrihnuté z tvojho života, tak si dopraj minútu ticha za detstvo, ktoré sa už nikdy nevráti.
1. Nakúpil si si potraviny na týždeň dopredu, pretože to šetrí nielen čas, ale najmä peniaze. V najčiernejšej hĺbke svojej duše si si totiž začal uvedomovať, že nakupovanie s prázdnym žalúdkom nie je práve najekonomickejšie riešenie.
2. Potreboval si si dať nejaký dokument overiť od notára. A všetci dobre vieme, že slovná kombinácia „dokument“ a „notár“ ťa vytrhne z naivnej predstavy, že sa jedného dňa zobudíš, mama ťa oblečie a vychystá do škôlky a ty zistíš, že celé toto bol len hrozný a neskutočne dlhý sen.
3. Kúpil si si rastlinku v kvetináči. Dokonca si si aj zistil, ako sa máš o to chúďa starať, aby po mesiaci na parapete nezakapala smútkom či nedostatkom vlahy. A dokonca ju ešte aj naozaj polievaš.
4. Volal si políciu. Sám od seba, lebo ti zrazu nebolo úplne jedno, čo sa okolo teba deje. (To, že sa neunúvali ukázať, lebo si znudenému polospiacemu dispečerovi zabudol prízvukovať, že je to urgent a oni teda dali prednosť polnočnému obžerstvu v rýchlom občerstvení je už vec druhá.)
5. Podpísal si sa v banke. Svojim podpisom. Bez toho, že by sa ti potili dlane, triasla ruka a v hlave ti vírilo aspoň milión katastrofických scenárov, ktoré by sa následne mohli odohrať. Podpíšeš sa zle, systém to nepotvrdí a oni ťa obvinia, že chceš niekomu vybieliť účet. Zavolajú políciu, oni si to nebudú ochotní nechať vysvetliť a tak namiesto vytúženého výpisu z účtu dostaneš štyridsaťosem hodín šokovej terapie v cele predbežného zadržania. Hej. Lebo presne toto sa bežne deje.
6. Vyhľadal si pomoc finančného poradcu. Tvoje schopnosti normálne hospodáriť a posledné dva dni pred výplatou neprežívať len na rožkoch a sáčkových polievkach, sa totiž nachádzajú v záporných hodnotách. A hoci bolo ťažké priznať si, že vykalkulovať výšku hypotekárnej splátky, ktorá korešponduje s tvojou mesačnou mzdou, sám nezvládneš, napokon si tak učinil. Takže teraz nevyhadzuješ dve stovky mesačne na zbytočnosti, ktoré nepotrebuješ a boli práve v akcii, ale na týpka s vizitkou a značkovou super kalkulačkou.
7. Išiel si sám k zubárovi. Tváril si sa, že je to malina, že by si stiahnutými ritnými polkami nemohol otvárať orechy a že predsa nepotrebuješ morálnu podporu na to, aby si sa zbavil jednej poondiatej prehnitej stoličky. Všetci ale dobre vieme, že vstup do dentálnej ambulancie bol síce malým krokom pre ľudstvo, no veľkým krokom na ceste k dospelosti.
8. Vieš vypísať šek. Od vrchu až po spod. Dokonca ani suma slovom ti už nerobí také problémy, ako keď si túto kolónku zočil po prvýkrát.
9. Podpísal si zmluvu. A je úplne jedno, akého charakteru, lebo či už ide o zmluvu o prenájme bytu, o tú pracovnú alebo o akúkoľvek inú, všetky značia, že sa za mamine sukne skrývať nemôžeš.
10. Zúčastnil si sa domovej schôdze a zistil, že už päť rokov tvoja domácnosť mesačne prispieva na zateplenie bytovky a ešte si sa okrem kusu neprispôsobivej omietky, čo ti pristála na hlave, nedočkal ničoho. Bolo to niečo nové, nepochybne super skúsenosť do budúcnosti, ale na najbližšie desaťročie to úplne stačilo. Aj nervov, aj dedka v dôchodkovom veku, ktorého vesmír sa točí okolo zamykania miestnosti na bicykle a nefunkčného vypínaču svetla na siedmom poschodí, aj prednášok o tom, že kanál pred bytovkou páchne a mali by sme hromadne spísať petíciu na jeho odstránenie.
11. Musel si zaplatiť účet za mobil/elektrinu/plyn/vodu/splátku za auto… Jednoducho hocičo, bez čoho by tvoje každodenné fungovanie bolo o hodný kus náročnejšie, nepohodlnejšie a zároveň hocičo, čo si za čias mamahotelu pokladal za absolútnu samozrejmosť. S týmto krokom prišlo zároveň zistenie, že na tomto svete nie je naozaj nič zadarmo a aj za to, že si nemusel celé detstvo kakať potme a splachovať vedrom vody z potoka, by niekomu trebalo poďakovať.
12. Nastavil si si na mailovej schránke automatický záverečný pozdrav. Je šialene formálny. A ešte stále sa ti to trochu nepáči.
13. Vychutnal si si jeden či dva poháriky doma, úplne sám. Alkohol teda prestal byť výhovorkou na blbosti, ktoré si v piatok postváral a v sobotu sa za ne šialene hanbil, aj štartérom neobmedzenej zábavy a nadhľadu. Stal sa doplnkom večernej pohody. Takej večernej pohody, ktorá nekončí ráno kyslou pachuťou v ústach a posedením nad hajzľovou misou. A hlavne takej večernej pohody, ktorá ťa pomaly, ale isto, učičíka na spánok.
14. Pozval si svojich rodičov na večeru. Nie v tom zmysle, že „mama, zober ma do reštiky, lebo skapínam od hladu a mám chuť na krevety“. Ale v tom zmysle, že si chcel nezištne potešiť svojich sploditeľov, naplánoval si pre vás príjemný večer a na záver všetko zaplatil.
15. Prepol si na inú televíznu stanicu len preto, aby si si mohol pozrieť správy a preventívne sa pred spánkom vytočiť. Ideálne nad vecami, ktoré sú úplne mimo tvoju kontrolu. Je až úsmevné, keď si spomenieš na to, ako si posledných dvadsať rokov pozeral správy výhradne len preto, že si sa akurát usadil pred telkou s tanierom večere a všade inde išla reklama. Kedy sa tvoj život takto drasticky zmenil?!
16. Použil si skartovačku. Tvoje dospelé „ja“ sa zbavovalo nepotrebného dokumentu s osobnými údajmi. Tvoje detské „ja“ skákalo od radosti, lebo si práve premenil papier na konfety a to je presne ten typ superschopnosti, ktorý jedného dňa zachráni svet.
17. Išiel si na výlet celkom sám. Bez potreby niekomu oznamovať, že najbližšie tri hodiny sa pod tebou zľahne zem, ale len tak. Pretože si potrebuješ vyvetrať hlavu, utriediť myšlienky a byť chvíľu sám. Konečne si dospel do štádia, kedy prechádzky bez doprovodu a chvíle osamote nie sú prejavom nedostatku kamarátov, ale nevyhnutnosťou na prežitie ďalšieho dňa. A tiež fajn vec, ktorú by mal z času na čas praktizovať každý.
18. Bol si voliť. Teta v pletenej vestičke si od teba vypýtala občiansky (konečne bol na tento doklad zvedavý aj niekto iný ako teta z trafiky, ktorá ti nevie odhadnúť vek, keď máš dva copy a tričko s kreslenou postavičkou), urobí si fajočku a podá ti volebný hárok. A ty, krúžkujúc mená, ktoré si nikdy predtým nepočul, sa nedokážeš ubrániť pichľavému pocitu, že teraz už naozaj nie je cesty späť.
19. Premýšľal si o tom, že by možno nebolo celkom od veci mať životnú poistku. Nie že by si už išiel umierať, ale jeden nikdy nevie…
20. A na záver – daroval si peniaze na dobrú vec. V tomto prípade sa neráta dvadsať centov, čo od teba vydrankal akože hluchonemý týpek v centre mesta, ktorého sa naozaj nedalo ničím iným odbiť. Ráta sa len to, keď si sa sám od seba rozhodol, že máš všetko, čo potrebuješ a to čo chceš, si tento raz môžeš pre šťastie niekoho iného odpustiť.
Titulná fotka: flickr.com
