Premium odznak
Zdroj: ©Shutterstock

Nešťastný nerd, ktorého komiksy premenili na monštrum: „Potkan“ začal namiesto mangy čítať vo zvyškoch malých detí

Keď sa démon z mangy dostane do reality.

Japonsko oplýva neskutočne pôvabnou, sofistikovanou a historicky bohatou kultúrou, ktorá dokáže zviesť nejedného obyvateľa aj tej najvzdialenejšej krajiny. Už len samotný štýl písaného textu tohto hrdého národa si k sebe láka srdcia umelcov z celého sveta. Z Japonska však pochádza aj manga a, samozrejme, i anime. Tieto štýly majú svoju ojedinelú estetiku, ktorej, podobne ako všetkému spojenému s Japonskom, holdujú ľudia po celej zemeguli.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Moderná manga, ako ju poznáme dnes, začala byť v Japonsku veľmi populárna po 2. svetovej vojne, keď Japonci potrebovali niečo, čím by sa odreagovali od hroznej povojnovej situácie. Popularita mangy narástla až do takých rozmerov, že sa nestíhala tlačiť a v celom Japonsku bol v tej dobe kvôli tomu nedostatok papiera.

V súčasnosti sú manga a anime, ktoré sa používa na označenie pohyblivej alebo filmovej mangy, neoddeliteľnou súčasťou japonskej popkultúry a každý týždeň sa len v Japonsku predá okolo troch miliónov výtlačkov. Tieto kreslené obrázky neraz naplnené neskutočnou krásou – ako v prípade režiséra Haya Miyazakiho – si ale niekedy dovolia zobraziť aj niečo viac kontroverzné a špinavé.

„Dospelá“ manga a anime

Dospelácke témy nie sú pre mangu a anime ničím výnimočným. Niekedy sa ale stane, že sa z týchto druhov umenia stanú filmy pre dospelých. Tvorcovia do týchto diel vkladajú prehnane s*xualizované ženské postavy, všade je veľa štiav a stačí jeden mrzký pohľad, a postava študentky musí zakňučať, akoby do nej práve zarazili kôl. Z toho následne vznikol žáner h*ntai – čo je v podstate druh animovaných filmov pre dospelých.

Shutterstock

A tu vstupujeme do príbehu muža s menom Tsutomu Miyazaki, jedného z najhorších sériových vrahov Japonska. Zároveň to ale bol symbol muža, ktorý prepadol v živote a ukryl sa do nory postavenej z fikcie. Tá ho však vypľula ako novú, krutú a deformovanú bytosť, ktorá sa už ťažko dá nazvať človekom.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Kto bol Tsutomu Miyazaki?

Tsutomu Miyazaki sa narodil 21. augusta 1962 v meste Itsukaichi pri Tokiu do zámožnej rodiny. Na svet prišiel predčasne a trpel zriedkavým vrodeným defektom – radioulnárnou synostózou, ktorá spôsobila zrastenie kĺbov v rukách. Pre túto deformitu nedokázal ohýbať zápästia smerom nahor, čo mu v mladosti spôsobovalo obrovské problémy – no zároveň neskôr dodalo vizáž démona.

Ako sme už spomenuli, rodina Miyazakiovcov bola zámožná. Família vlastnila regionálne noviny a v Itsukaichi bola dobre známa. Jeho starý aj prastarý otec pôsobili v mestskej rade. Keďže rodičia boli často zaneprázdnení prácou, o malého Tsutomu sa najviac staral starý otec a tiež mentálne postihnutý muž, ktorého rodina najala ako pestúna.

V základnej škole bol pre svoju telesnú odlišnosť odmietaný a izolovaný, čo ho viedlo k uzatváraniu sa do seba. Neskôr navštevoval prestížnu strednú školu Meidai Nakano High School v Nakane, ktorá bola prepojená s univerzitou Meiji. Spočiatku patril medzi výborných žiakov, no jeho výsledky sa prudko zhoršili – z 56 študentov v ročníku sa prepadol na 40. miesto.

Tým stratil možnosť automatického prijatia na Meiji University, čo bolo pre študentov školy bežným zvykom. Namiesto pôvodného sna – študovať angličtinu a stať sa učiteľom – nakoniec nastúpil na miestnu vyššiu odbornú školu, kde sa venoval fotografickej technike. Dalo by sa povedať, že Tsutomu Miyazaki mal umelecké ambície. Tie sa ale neskôr poddali službe číremu zlu a perverznosti.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU


REKLAMA
Šimon Patkoš
Svoju písaciu púť som začal už na strednej škole, no do sveta textu som sa naplno ponoril počas štúdia filmovej scenáristiky a dramaturgie na vysokej škole. Najviac sa vo svojich článkoch venujem filmovým témam, no nepohrdnem ani originálnymi historicko-kuriózno-krimi príbehmi.Okrem písania sa venujem ilustrácii a literárnej tvorbe. A aby sme si lepšie rozumeli — najlepšia vec na svete sú dve hodiny strávené v poloprázdnom kine pri dobrom filme.
Najčítanejšie
Podobné