4. Ten, čo sa musí do všetkého miešať

„Super a kto sa ťa pýtal?“ hovoríš si v duchu, no naživo sa len kyslo usmievaš, pritakáš a dúfaš, že to tu čo najrýchlejšie zabalí. Všetci ich poznáme. Ľudí, čo pchajú nos do cudzích záležitostí a 24/7 ich premáha bytostná potreba zapojiť sa aj do debát, ktoré sa ich vonkoncom netýkajú. Najhoršie na tom je, že sa nedajú odbiť.

Hoci sa im taktne snažíš naznačiť, že traja sú dav a tento rozhovor nemal byť potrava práve pre ich uši, nič. Ostávajú a idú si svoje. Snažia sa ťa presvedčiť, že všetko robíš zle, a pokiaľ nechceš skončiť ako spodina spoločnosti, mal by si sa otvoriť pravde. Ich pravde. A teda jedinej pravde. Nechceš? Ha. Veď len počkaj, už do smrti s tebou neprehovoria ani slovo… Lebo to je to najhoršie, čo sa ti mohlo stať.

5. Ten, čo má záľubu v emocionálnom vydieraní

Podáš mu prst, on zoberie celú ruku… a potom ťa porozoberá na súčiastky a predá na náhradné diely. Tento človek nemá mieru. Za kamarátsku láskavosť považuje všetko od „päťky na benzín“ až po darovanie náhradnej obličky, a vôbec mu to nie je blbé. Len čo sa na displeji objaví jeho meno, obleje ťa studený pot a navrie hrča v hrdle. Čo to bude tentokrát?

„Ako sa máš?“ začína nesmelo, ale tvoju intuíciu neoblafne. Presne vieš, ako to skončí. „Pamätáš si, ako som ti desať rokov dozadu odporučil tú dobrú zubárku? Tak teraz by som potreboval ručiteľa na hypotéku. Môžem tam hodiť teba?“ Ako každý racionálne zmýšľajúci jedinec, aj ty ho promptne pošleš do psej matere, a vtedy fešák vyťahuje svoju najsilnejšiu zbraň. „Myslel som si, že sme kamoši…“