5. Predtým, ako sa dedko pobral na onen svet, trpel demenciou. Už viac nevedel rozoznať výmysly od reality a neustále rozprával o záhadnom mužovi, ktorý chodí k nim domov a prehadzuje mu veci. Babka ho opakovane ubezpečila, že sú doma len oni dvaja, a lekár mu zvýšil dávku liekov.
O čosi neskôr sa na jeho pohrebe objavil neznámy muž a vyjadril babke úprimnú sústrasť. Nikto z rodiny ho nepoznal, no v malých mestách bolo bežné, že sa na pohrebe zastaví hocijaký sused či známy. Zhruba o rok začal s babkou oficiálne randiť a my sme im to obom neskutočne priali. Predsa, nájsť lásku po takom tragickom úmrtí manžela – všetci sme sa z toho tešili.
A potom, asi o rok neskôr, jednému z nich ušlo, že je to ich tretie výročie. Dedko zomrel dva roky dozadu. Všetci sme si okamžite zrátali dve a dve dohromady a došlo nám, že toto bol ten muž, ktorého dedko u nich doma vídal. Všetci sme si mysleli, že halucinuje – a to mu „len“ babka bola neverná.
6. Písal sa rok 1991 a ja som mal 19 rokov. Akurát som podpísal zmluvu na svoj prvý byt, dostal prvú výplatu z prvej práce a po prvýkrát si ju išiel vložiť cez bankomat na účet. O dva týždne neskôr mi poštou prišiel výpis z účtu a mňa skoro ranila mŕtvica. Zostatok bol 1,87 dolára, hoci tam mali byť ešte minimálne dve stovky. Akurát som sa načahoval po telefón, že zavolám do banky, keď zrazu začal zvoniť.
Volali mi z polície – vraj majú moju kartu aj chýbajúcu hotovosť. Nerozumel som, ako môžu mať oboje (niekto mi predsa ukradol len kartu a následne si vytiahol peniaze, nie?), ale rýchlo som tam utekal. Policajt mi oznámil, že akýsi chlapík videl páchateľa priamo pri čine. Vyberal si pred ním peniaze z bankomatu, ošíval sa, akoby niečo skrýval, potom nasadol do auta a ufujazdil preč tak rýchlo, akoby mu horelo pod zadkom.
Keď mi opísal páchateľa, zistil som, že vlastne opisuje mňa. To ja som sám sebe „ukradol“ kartu aj hotovosť. Ošíval som sa, lebo som nevedel, ako bankomat funguje, zabudol som v ňom kartu, nevšimol si to a „ufujazdil preč“, lebo som bol mladý a na plyn som dupal, akoby ma za to platili. Platil som väčšinou v hotovosti, takže som si vôbec nevšimol, že mi karta chýba. Vrelo som sa policajtovi poďakoval a čo najrýchlejšie sa pakoval preč.
7. Raz v zime spolužiak meškal do školy, lebo im nejaký blbec napálil autom do poštovej schránky. Jeho rodičia mu kázali najprv ju opraviť, kvôli čomu zmeškal spoj a musel ísť do školy peši. Našťastie, učitelia preňho mali pochopenie, keď prišiel do školy celý červený a premrznutý.
O pár minút neskôr prišla do triedy ďalšia spolužiačka, ktorá meškala tiež. Nadávala, aké príšerné ráno má za sebou – jej mama dostala šmyk a napálila to do čejsi poštovej schránky. Našťastie ich pri tom nikto nevidel, tak „nepozorovane“ odišli preč. Nato sa spolužiak postavil a zakričal: „Hej! Vy ste nám zničili schránku!“ A spolužiačka očervenela ako repa.
