Ako deti sme lietali stále po vonku a Miro Jaroš vtedajšej doby bol nezabudnuteľný Peter Nagy. S ,,jeho“ deťmi nahral nie jeden hit a Miška Pašteková bola snom asi každého dospievajúceho chlapca. Dnes je však už všetko iné a ako dospelí už vnímame inak, ako nevinné detské dušičky. Aj rozprávky a riekanky, ktoré sme si v detstve v obľube rapotali, ťa dnes stoja minimálne jeden očný tik. Nuž, tvoje nevinné detstvo práve skončilo. 

Začína to celkom nenápadne. S riekankou o slimákovi a nebezpečnom vyhrážaní sa. Však ti to ako dieťaťu vôbec, ale že vôbec nevadilo? Spieval si si to zakaždým, keď si vybehol von na záhradu. Dnes však možno máš isté pochybnosti, či je táto riekanka to pravé, obzvlášť, ak už nejaké to dieťa máš.

Slimák, slimák, vystrč rožky,
dám ti múčky na parôžky.
Keď ich nevystrčíš von,
podpálim ti dom
a ty zhoríš v ňom!

Otázka života a smrti. Téma, ktorá by mala byť vysvetlená aj deťom, veď smrť je predsa súčasťou nášho bytia. Skúste to však vysvetliť päťročnému dieťaťu, ktoré záchvatovo plače, lebo hviezdička z pesničky práve umrela.

Bola raz malá, malá hviezdička,
zviedla ju Mliečna, Mliečna cestička.
Zvolala: „Zbohom, družice,
vidieť chcem svetov tisíce!

V prvý deň letí, letí do sveta
pýchou sa celá, celá trblieta.
V druhý deň hlávka zmotaná,
v plameňoch horí od rána.

V tretí deň nasmrť, nasmrť znavená
vpadla k nám, ako, ako z kameňa.
Uhli sa hrudy studené
schovali hviezdu do zeme.

Bola raz malá, malá hviezdička,
zviedla ju Mliečna, Mliečna cestička.
Umrela hviezda maličká,
končí sa o nej pesnička.

Kde bolo, tam bolo

Ak si dnes na Youtube vyhľadáte rozprávku ,,Vlk a kozliatka“ v modernej verzii ich určite žiadny zlý vlk nezožerie. Kozliatka ho vysmejú a happyend je na svete. My si však pamätáme iný záver. Ako deťom nám to neublížilo. Bolo to síce nereálne a dosť kruté, no stále lepšie ako pôvodná verzia od bratov Grimmovcov. Tieto zozbierané ,,rozprávky“ však neboli určené deťom, sú popretkávané násilím a krvou. Možno niekomu práve zničíme všetky ilúzie, no malá morská víla spáchala samovraždu a šípková Ruženka bola znásilnená počas spánku, čo viedlo k narodeniu dvojičiek.

Čoraz viac rodičov vyraďuje z knižnice svojich ratolestí ,,nevhodné“ rozprávky, ktoré dnešné deti desia alebo kladú otázky, na ktoré nedokáže rodič odpovedať. No veď uznajte sami. Ako je možné, že v celom kráľovstve nikto nenosil črievičku veľkosti asi tak 35, len jedna jediná Popoluška? Čo za rodičia nechajú dve malé deti v lese? Pokus o vraždu, upálenie a kanibalizmus, to je skrátená veria Janka a Marienky. Ako by len vlk mohol zjesť kozliatka v neporušenom stave? Mala Červená Čiapočka niečo s očami, keď nerozpoznala vlka od babičky? Ako sa hovorí žene, ktorá žije so siedmimi chlapmi?

Z detí sa stali tínedžeri a tak sa upravili aj texty a začali kolovať po zošitoch a laviciach. Internet vtedy ešte nebol, preto sa tieto ľudové riekanky a básničky šírili len ústne a za neprítomnosti dospelých.

Hovno

Letelo hovno ponad školu, padlo rovno pred zborovňu.
Náš fyzikár veľkým skokom, skúma hovno mikroskopom.
Chemikárka uvažuje, s čím to hovno reaguje.
Zemepisár k mape beží, kde to hovno asi leží?
A náš slávny dejepisár, do dejín hneď by ho písal.
Slovenčinár sa raduje, že to hovno vyskloňuje.
Pre telecvikára istá vec, bude z neho športovec.
Matikár je veľký znalec, strčil doňho celý palec.
A riaditeľ? Hneď sa priznal, že to hovno včera vysral.

Ranená breza 

Myšička

Varila myšička kašičku, na zelenom randlíčku.
Tomu dala, tomu dala, až sa z myšky ku*va stala.

Dedko a babka

Dedko babka spolu žili, chalúpku si postavili.
Dedko prdol ako strela, chalúpka sa rozletela.
Babka prdla ešte viac, vyleteli na mesiac.
Mesiac bol opitý, kopol babku do riti.
Babka mu to vrátila, podprsenku stratila.

Lavicová

Tu som sedel, tu som žil, hovno som sa naučil.
Kto tu bude po mne sedieť, tak tiež bude hovno vedieť.

Môj malý pes Bobi

Každý druhý pes na Slovensku sa kedysi a možno aj dnes volá ,,Bobi.“ Veľký hit Martina Madeja sa však tiež dočkal svojej zaujímavej verzie a postaral sa o to Pentagramček.

Môj malý pes Bobi vykopáva hroby,
pohryzie aj teba, vidíš tak ti treba.
Môj malý pes Bobi vykopáva hroby,
zjedol ruku čo odpadla z mŕtvoly Roda Stewarta.
Počkaj Bobi lebo przníš nebohého,
správaj sa trochu poriadne, vydrž kým slnko zapadne. 

Také slovenské…

Jedna z najcharakteristickejších slovenských legiend a rozprávok pre deti, Janko Hraško sa zaoberá obchodovaním s ľuďmi. Horšie už je len vysvetľovať cudzincovi, prečo sa postavila socha zlodejovi – Jánošíkovi. Veď ten bol dobrý zlodej, šperky a zlato si družina nechávala a zvyšok (čo nepotrebovali) rozdali. Vskutku, pôsobivé. Cudzincovi, to však nevysvetlíte, zlodej ako zlodej. Logicky, kradlo sa len bohatým, veď chudobným nie je čo brať. A ešte logickejšie, asi to k nám už patrí. Veď aj v parlamente ich máme dosť a stále sú tam.

Titulná fotka: Maple Leaf Learning / youtube.com