Ryba pod strechou. Postavička bez hlavy. Séria čiar pripomínajúca záhradné hrable. Tieto záhadné symboly patria k úplne nerozlúštenému písmu vyspelého starovekého národa, ktorý existoval pred tisíckami rokov. Dodnes zostávajú neobjasnenou hádankou, ktorá vyvoláva vášnivé debaty, prináša hrozby výskumníkom a ponúka štedré finančné odmeny za správne riešenie, píše CNN.
Najnovšia takáto ponuka prišla minulý mesiac od hlavného ministra jedného indického štátu – sľubuje odmenu milión dolárov pre toho, kto dokáže rozlúštiť písmo civilizácie z povodia rieky Indus. Táto kultúra kedysi rozkvitala na území dnešného Pakistanu a severnej Indie.
„Ak by sa nám podarilo úplne rozlúštiť toto písmo, mohlo by to pomôcť objasniť jednu z kľúčových otázok o predhistórii južnej Ázie,“ uviedol Rajesh P. N. Rao, profesor informatiky na Washingtonskej univerzite, ktorý sa tejto téme venuje už viac ako desať rokov.
Ak by sa písmo podarilo prečítať, mohlo by odhaliť podrobnosti o civilizácii z čias Bronzovej doby, ktorá sa mohla svojou vyspelosťou vyrovnať starovekému Egyptu či Mezopotámii. Niektorí vedci sa domnievajú, že v tejto obrovskej ríši žili milióny ľudí v mestách s premysleným urbanistickým plánovaním, jednotnými mierami a hmotnosťami a rozvinutými obchodnými cestami.
Možno ešte dôležitejšie je, že rozlúštenie tohto písma by mohlo pomôcť odpovedať na zásadné otázky o tom, kto vlastne boli obyvatelia povodia rieky Indus a kto sú ich potomkovia. Táto téma je politicky citlivá, pretože súvisí so spornými otázkami o pôvode moderných Indov a domorodých skupín v regióne.
„Ktokoľvek by si mohol túto civilizáciu nárokovať, mohol by tvrdiť, že práve jeho predkovia boli priekopníkmi v oblasti urbanizmu, medzinárodného obchodu a námornej dopravy,“ vysvetľuje Rao. „Je to otázka prestíže – ak môžete povedať: ‚To boli naši ľudia, ktorí to všetko dokázali.‘“
Podobne ako New York či Barcelona
Hoci sa vedcom dosiaľ nepodarilo písmo rozlúštiť – a prvé jeho ukážky boli publikované už v roku 1875 – archeológia nám aspoň čiastočne odhalila, ako táto staroveká kultúra vyzerala. Vykopávky významných miest, ako je Mohendžodaro v dnešnom Pakistane, ukazujú, že tieto mestá boli navrhnuté podľa mriežkového systému, podobne ako New York či Barcelona. Navyše, mali premyslené kanalizačné a vodohospodárske systémy, ktoré boli na svoju dobu úplne bezprecedentné.
Počas 2. a 3. tisícročia pred naším letopočtom obchodovali obchodníci z údolia Indu s obyvateľmi Perzského zálivu a Blízkeho východu. Ich lode prevážali meď, perly, korenie a slonovinu, zatiaľ čo miestni remeselníci vyrábali šperky zo zlata a striebra a zakladali vzdialené osady.
Okolo roku 1800 pred Kristom – viac než tisíc rokov pred vznikom starovekého Ríma – sa však táto vyspelá civilizácia zrútila a jej obyvatelia sa presunuli do menších dedín. Niektorí vedci sa domnievajú, že hlavným dôvodom mohla byť zmena klímy. Dôkazy naznačujú dlhé obdobia sucha, výkyvy teplôt a nepredvídateľné zrážky, ktoré mohli v posledných storočiach civilizácie vážne ohroziť poľnohospodárstvo.
