9. Telefonát je niekedy fakt jednoduchší. Ja viem, ja viem – žijeme v dobe, keď sa hovor považuje za prehrešok voči spoločnosti a jedinou prijateľnou formou komunikácie sú správy. Ale vymeniť si šesť správ, dohodnúť sa čo, kedy, ako a prečo niekedy zaberie pol dňa. Cez telefón to máš za päť minút vybavené.
10. Reálne sa bojím o deti, ktoré vyrastajú v tejto dobe obrazoviek. Nie je to len o tom, že v tridsiatke budú potrebovať stovky dioptrie. Výskumy potvrdzujú, že takýto level dopamínu je priamou cestou k závislosti, pretože bežná simulácia ho jednoducho toľko nevygeneruje. Takže nie, „čo z týchto detí vyrastie“ za mňa nie je len zbytočné fňukanie, ale skutočná obava.
11. Sociálne siete úplne pokazili našu schopnosť zdravo sa socializovať. Vzhľadom na to, že nás mali zblížiť, je to vlastne veľmi smutné.
12. Keď volám na zákaznícku podporu, chcem sa rozprávať s reálnym človekom. Nie, nechcem si pol dňa vypisovať s botom, hrabať sa v často kladených otázkach ani komunikovať s umelou inteligenciou. Chápem, že to firmám šetrí čas, ale rapídne to plytvá tým mojím. A vo väčšine prípadov som ja tá, čo im za niečo zaplatila.
13. Živá hudba v reštauráciách je príliš hlučná. Áno, viem – ešte nemám 50, aby som bola citlivá na hluk, ale no tak. Do reštaurácie ľudia väčšinou nechodia len jesť, ale aj sa s niekým porozprávať. A to sa nedá, keď mi niekto za hlavou funí do saxofónu.
14. Prieskumy spokojnosti a nútené recenzie. „Ak ste s nami boli spokojný, zanechajte nám na Googli 5 hviezdičiek.“ No nezanechám! Napíšem recenziu, keď to sám uznám za vhodné. Raz som sa dokonca stretol s „povinnou“ dobrou recenziou, lebo za dobrú recenziu dávali 5-percentnú zľavu – oni mi ju už započítali! To ma skoro na mieste vykotilo.
15. Nechcem dávať svoje telefónne číslo a e-mailovú adresu každému obchodu, v ktorom nakupujem. Áno, mám špeciálny mail, na ktorý mi prakticky chodí len spam. Otázkou však ostáva – prečo takýto mail vôbec mať musím?!
16. Chcem veci vlastniť. Keď už musím žiť s vedomím, že nikdy nebudem mať vlastný dom, tak hádam aspoň tú poondiatu videohru by som vlastniť mohol, nie?
