Dotyk býva vo väčšine vzťahov prejavom nehy, dôvery a blízkosti. Objatie, pohladenie či chytenie za ruku v nás vyvolávajú pocit istoty a vzájomného porozumenia. Podľa novej štúdie z Brighamtonskej univerzity v New Yorku, publikovanej v žurnále Current Psychology, však práve tento najjemnejší prejav náklonnosti môže mať temnú stránku, píše web Info. Psychopati a narcisti ho totiž často používajú ako nástroj manipulácie – a nie ako výraz lásky.
Autori výskumu tvrdia, že dotyk nemusí byť vždy úprimný. V určitých situáciách sa z neho stáva prostriedok na získanie moci a kontroly nad partnerom. Môže ísť napríklad o objatie počas hádky, chytenie za rameno či jemné dotknutie sa tváre – gestá, ktoré navonok pôsobia upokojujúco, ale v skutočnosti slúžia na oslabenie obrany druhej strany. „Nie všetky dotyky majú dobrý zámer a nie všetky objatia sú bez ujmy,“ upozorňuje psychológ Richard Mattson, hlavný autor štúdie.
Psychopat a jeho taktická empatia
Podľa neho ide o formu tzv. taktickej empatie – psychopat sa snaží pôsobiť starostlivo, no jeho cieľom je vyvolať v partnerovi pocit viny alebo závislosti. Takýto dotyk sa mení na zbraň, ktorá udržiava mocenskú nerovnováhu vo vzťahu. Často prichádza po konflikte, keď manipulatívny partner použije fyzickú blízkosť na to, aby presvedčil druhého, že sa nič zlé nestalo.
Spomínaná štúdia skúmala viac než 500 vysokoškolákov vo vzťahu, pričom sa zameriavala na ich správanie pri dotykoch a ich vzťah k tzv. temnej triáde osobnostných čŕt – psychopatii, narcizme a machiavelizme. Účastníci odpovedali, ako často sa svojho partnera dotýkajú, v akých situáciách a či niekedy používajú dotyk aj na iné, než pozitívne účely.
Výsledky ukázali, že muži a ženy s temnými črtami osobnosti pristupujú k fyzickému kontaktu odlišne. Muži, ktorí prežívajú úzkosť zo straty partnerky, majú tendenciu vynucovať si dotyky – či už ide o objatie, dotyk ruky alebo iný prejav blízkosti. Týmto spôsobom sa podľa psychológov snažia potlačiť svoju neistotu a získať späť kontrolu nad vzťahom.
„Úzkostliví muži využívajú dotyk ako formu obrany – akoby chceli fyzickou blízkosťou potvrdiť, že vzťah stále trvá,“ vysvetľuje Mattson. Takéto správanie však môže partnerku paradoxne odcudziť, pretože dotyk sa zmení z prirodzeného prejavu lásky na formu psychického tlaku.
Nežnejšie pohlavie to má naopak
Ženy s temnými osobnostnými črtami volia opačný prístup – keď cítia ohrozenie vzťahu, majú sklon sa dotykom vyhýbať. Odmietnutím fyzickej blízkosti dokážu vytvoriť dojem emocionálnej nadvlády, čím partnera udržiavajú v neistote. Podľa autorov štúdie je to rovnaká stratégia manipulácie, len obrátená – chlad a odstup namiesto „láskavého“ dotyku.
Zaujímavým zistením je aj to, že väčšina účastníkov si neuvedomovala, že dotyk môže mať manipulatívny rozmer. Až pri spätnej analýze si mnohí priznali, že ho občas použili ako spôsob, ako „získať späť kontrolu“ nad hádkou alebo situáciou, v ktorej sa cítili ohrození.
Psychológovia preto upozorňujú: dotyk je mocný nástroj – môže liečiť aj zraňovať. Ak je používaný so skrytým zámerom, stráca svoj pozitívny význam. „Fyzická blízkosť by mala vychádzať z empatie a porozumenia, nie z túžby ovládať,“ uzatvára Mattson. Ak sa teda pristihnete, že objímate partnera v momente, keď chcete umlčať konflikt, možno je načase zamyslieť sa – robíte to z lásky, alebo z potreby mať posledné slovo?
