Vedci skúmajú gény dlhé desaťročia, avšak niekedy sa zdá, že ako ľudstvo sme stále len na začiatku cesty pochopiť ich tajomstvá. Výskumy každodenne prinášajú prekvapivé objavy.
Predstav si, že zdedíš gén, ktorý ovplyvňuje hladinu cukru v tvojej krvi. Podľa tradičných učebnicových pravidiel genetiky by malo byť jedno, či si ho dostal od otca alebo od mamy.
Štúdia publikovaná v prestížnom vedeckom časopise Nature však ukázala, že biologická realita je oveľa fascinujúcejšia. Ten istý gén totiž môže fungovať úplne odlišne – a niekedy dokonca s presne opačným účinkom – podľa toho, od ktorého rodiča pochádza.
Keď gény ukazujú dvojitú tvár
Medzinárodný tím vedcov, ktorý viedol profesor Zoltán Kutalik zo Švajčiarska, analyzoval genetické dáta od viac ako 236 000 ľudí. Pri výskume objavili úkaz, ktorý pomenovali „bipolárny efekt“ génov. Čo to znamená v reálnom živote? Zobrať si môžeme príklad konkrétnej genetickej obmeny (označovanej kódom rs10838787), ktorá súvisí s cukrovkou 2. typu:
- Ak ju zdedíš po otcovi: Riziko rozvoja cukrovky sa u vás zvýši o 14 %.
- Ak presne tú istú obmenu zdedíš po matke: Tvoje riziko cukrovky, naopak, klesne o 9 %.
Podobný protichodný účinok vedci objavili pri desiatkach ďalších génov. Týkajú sa napríklad:
- Rastu a výšky: Niektoré gény spojené s rastovým hormónom stimulujú rast len vtedy, ak pochádzajú od otca.
- Rýchlosti starnutia: Gény ovplyvňujúce dĺžku telomér (ochranných koncov chromozómov, ktoré určujú starnutie buniek) spôsobovali buď ich skracovanie, alebo predlžovanie podľa toho, od koho ich človek zdedil.
Prečo sa to v prírode deje?
Prečo by mala materská a otcovská DNA pracovať proti sebe? Odpoveďou je teória známa ako „hypotéza rodičovského konfliktu“. Z evolučného hľadiska majú matka a otec mierne odlišné biologické záujmy:
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okne- Otcovské gény majú tendenciu podporovať čo najväčší rast a čerpanie živín pre potomka, aby dieťa prežilo a bolo čo najsilnejšie.
- Matkine gény sa, naopak, snažia čerpanie zdrojov mierniť a šetriť, aby matka tehotenstvo a dojčenie v zdraví prežila a mala dostatok síl aj pre ďalšie deti v budúcnosti.
Výsledné zdravie a vlastnosti dieťaťa sú tak akýmsi kompromisom v tomto jemnom evolučnom súboji.
V čom bol výskum prelomový?
V minulosti bolo nesmierne ťažké tento jav skúmať. Vedci totiž potrebovali poznať vzorky DNA celých rodín – teda detí aj oboch ich rodičov naraz. To výskumy obmedzovalo len na malé skupiny ľudí.
Autori novej štúdie však vyvinuli nový matematický model. Vďaka nemu dokázali s vysokou presnosťou vypočítať, od ktorého rodiča daný gén pochádza, aj bez toho, aby mali k dispozícii DNA rodičov. Mohli tak preskúmať obrovské národné databázy vo Veľkej Británii, Estónsku a Nórsku.
Čo to znamená pre našu budúcnosť?
Tento objav posúva hranice modernej medicíny. Pokiaľ si v budúcnosti dáš spraviť genetický test, nebude stačiť zistiť, či máš v tele určitý gén spojený s rizikom nejakého ochorenia. Lekári budú musieť skúmať aj to, od ktorého rodiča si ho zdedil. Otvára sa tak cesta k oveľa presnejšej a lepšie cielenej liečbe šitej na mieru pre každého.
