Halloweenska tekvicová tradícia
Kde sa vzala tradícia vyrezávaných halloweenskych tekvíc? Prispeli k nej Američania aj Európania, no samotnú tekvicu a jej benefity, ako možnosť dlhého skladovania a sladkú, výživnú dužinu, poznali a ospevovali už naši keltskí predkovia (pútnici). Svedčí o tom verš približne z roku 1633:
Do hrnca aj do koláča, do pudingov aj zákuskov, tekvice a paštrnáky sú našou bežnou zásobou.
Tradícia vyrezávania tekvíc na americký sviatok Halloween má však svoj pôvod v dávnej histórii. Najstaršie lucerny boli totiž vyrobené zo zápalného uhlíka umiestneného v dutej koreňovej zelenine, akou bola repa či zemiaky.
Lampáše sa používali počas rôznych nočných festivalov a osláv, aby sa nimi rozjasnila noc. Keď táto keltská tradícia dorazila do Ameriky, tekvica sa začala pestovať práve s tým účelom, aby sa stala nosičom ohňa a svetla. O niekoľko desaťročí neskôr sa tekvica ako typická zložka jesennej úrody stala symbolom Halloweenu.
Čili papričky
Vieš, prečo sú čili papričky tak intenzívne pikantné? Všetko má svoj pôvod v evolúcii. Je to najmä preto, aby to odradilo zvieratá jesť tieto semená, pretože by im po prehltnutí mohli spôsobiť výrazné poškodenie tráviaceho traktu.
Obyvatelia Latinskej Ameriky sú známi tým, že sú akosi viac odolní voči pálivým účinkom čili. Vychádza to z predpokladu, že práve táto oblasť je domovom čili, takže tunajší obyvatelia sú už akosi zvyknutí na jeho chuť. Vzhľadom na kultúrny pôvod čili ide však o úplne falošnú predstavu.
O konzumácii čili papričiek sa dozvedáme už z prastarých záznamov Aztékov a Mayov, tí vraj jedli čili so všetkým. Verilo sa, že papričky majú liečivé vlastnosti a pomáhajú uľaviť od rôznych chorôb. Dym zo spálených papričiek sa používal ako odpudzovač škodcov, ale aj ako vysoko účinný trest pre neposlušné deti.
A ešte jedna zaujímavosť. Ak niekto zo zdravotných alebo náboženských dôvodov odmietal, resp. nemohol jesť čili, okamžite bol obvinený z čarodejníctva.
Ako sa zrodil cider
Jablká sa jedli ešte predtým, ako boli postavené múry starodávneho Jericha. V západných kultúrach uctievali toto ovocie ako mýtický symbol a prospešný liek. Napriek jeho popularite však nebolo jedenie jablka činnosťou, ktorú by ľudia vyhľadávali. Väčšina odrôd totiž bola horká.
Postupom času sa podarilo vyšľachtiť veľa chutných a prijemných odrôd, no pôvodne bol hlavným účelom pestovania jabĺk iný produkt – jablčný mušt. Jablčný mušt bol za čias Jonathana Chapmana, tiež známeho ako Johnny Apleseed, ktorý sa preslávil tým, že v okolo rieky Ohio posadil množstvo jabloní a zakladal ovocné škôlky, presadzovaný ako najcennejší a najdostupnejší nápoj ranej Ameriky.
V porovnaní s vodou a whisky dovezenou z kolónií sa s domácim jablčným muštom dalo počítať vždy. Okrem toho považovali jablkovú šťavu za „zdravý nápoj“. Pôvodne sa dnes pomerne známy jablkový cider vyrábal len ako tvrdý, teda alkoholický mušt. Počas prohibície však dopyt po tomto nápoji výrazne klesol, takže výrobcovia museli vymyslieť iné riešenie.
Aby mohli naďalej využívať zásoby jabĺk a stále rodiacich jabloní, museli vytvoriť náboj oslabený o alkohol a tiež vyšľachtiť odrody vhodné na priamu konzumáciu, sladké a chutné.
Nedáme vám preháňadlo
Utrpenie Číny počas ópiových vojen bolo tragické. Technologicky lepšie armády umožnili západným štátom šikanovať Čínu a kradnúť jej bohatstvo. Najhorším prehreškom bolo zavedenie ópia, ktoré zničilo mnoho životov. Keďže modernizácia armády by trvala príliš dlho, čínski predstavitelia hľadali všemožné spôsoby, ako sa pomstiť agresívnym protivníkom.
Napadlo im detailnejšie preskúmať život Angličanov a zistiť, embargo ktorých životne dôležitých produktov by im spôsobilo problémy. Štúdia Lin Tse-Hsu, čínskeho komisára, ukázala, že bez rebarbory, čaju, hodvábu a iného tovaru by mali ľudia cudzích národov naozaj veľké problémy.
Lin poslal kráľovnej Viktórii list, v ktorom uviedol, že keďže ópium v Spojenom kráľovstve jasne definovali ako nezákonné, ničivá droga by sa ani v Číne nemala nemorálne používať. Navrhol, že ak s tým Veľká Británia neprestane, Čína uvalí embargo na rebarboru. Keďže išlo o rastlinu široko používanú ako účinné preháňadlo, celá populácia obyvateľov Západu by mohla umrieť na zápchu.
Žiaľ, komisár si neuvedomil, že tento tovar bol skôr luxusom než nevyhnutnou požiadavkou. Tento list kráľovná, samozrejme, odignorovala a do histórie sa zapísal ako prvok demonštrujúci zmätok a nádej zraniteľného Východu.
