Jedlo tvorí základnú zložku nášho života. Okrem vzduchu, ktorý je naozaj nenahraditeľný, je strava práve to, vďaka čomu náš organizmus funguje a je schopný vykonávať každodenné povinnosti. Či už ide o mäsové výrobky, rastlinné, mliečne či spracované produkty, všetko je v istej miere pre človeka životne dôležité.

S jedlom sa spája naozaj veľmi veľa zaujímavostí, či už ide o históriu pokrmov, ich vynájdenie či zákaz konzumácie bežných potravín v niektorých častiach sveta. O týchto stránkach stravy sme už napísali niekoľko článkov, dnes sa pozrieme na iné zaujímavosti z tejto sféry, a to na dejiny ovocia.

Národnosť kivi

V našich zemepisných šírkach nie je kivi tradičným ovocím a skôr sa vníma ako ovocie tropické. Kivi bolo pomenované po vtákovi rovnakého mena, a to kvôli jeho farebnej (hnedej) podobnosti. Tieto výnimočné vtáky sú endemitom žijúcim na Novom Zélande. Kvôli spomenutej súvislosti ovocia a tohto živočícha by človek očakával, že aj ovocie pochádza z Nového Zélandu.

Kivi alebo inak aktinídia lahodná však v skutočnosti pochádza z Číny. Na prelome 20. storočia priviezol riaditeľ novozélandskej školy z tejto ázijskej krajiny niekoľko semienok rastliny, ktorej pôvodný názov znamená v preklade „broskyňa makaka“, a to vďaka svojej obľube u miestnych opíc. Neskôr ho Angličania z úplne neznámych dôvodov premenovali na chinese gooseberry, keďže im chuťou pripomínal egreš.

O niekoľko desaťročí neskôr, keď už Nový Zéland naplno rozvinul pestovanie týchto čínskych egrešov, ich začal vyvážať aj do USA. V čase studenej vojny sa však ukázalo, že nič spojené s Čínou nebude ziskové. Nový Zéland preto zmenil názov ovocia na „melonettes“. To ale tiež zlyhalo, pretože na melóny a bobule boli uvalené neatraktívne clá. Nakoniec v snahe o humorný marketingový ťah ovocie pomenovali podľa názvu národného vtáka Nového Zélandu a čínske bobule sa do celého sveta rozšírili ako kivi.