Zlovestná kamera, ktorá vás uväzní vo vrahovej hlave
Jedným z hlavných dôvodov, prečo je Angst taký zlovestný a vizuálne hypnotizujúci, je revolučná práca kameramana Zbigniewa Rybczyńského. Tvorcovia použili špeciálne upravené kamerové konštrukcie, ktoré boli pripevnené priamo na telo herca Erwina Ledera alebo sa vznášali tesne nad ním pomocou žeriavov.
Výsledkom sú bizarné, vtáčie perspektívy a neustále tesné zábery na vrahovu tvár, ktorá rotuje spolu s okolím. Kamera neustále sníma jeho šialený pohľad, spotené čelo a tiky v očiach. Tento vizuálny štýl vytvára extrémne klaustrofobickú atmosféru.
Divák nemá kam uhnúť pohľadom; je pripútaný k vrahovi, kráča s ním, dýcha s ním a stáva sa nedobrovoľným spolupáchateľom každého jeho kroku. Táto neustála prítomnosť kamery pôsobí ako zlovestný tieň, ktorý neopúšťa scénu ani na sekundu.
Psychologicky devastujúci monológ zo záhrobia
Najviac zničujúci aspekt celého filmu však neleží vo vizuálnom násilí, ale v audio stope. Celým filmom nás sprevádza monotónny, chladný vnútorný monológ hlavného hrdinu. Počas toho, ako sledujeme jeho brutálne vyčíňanie, počujeme v jeho hlave pokojný hlas, ktorý nám vysvetľuje jeho detstvo, jeho traumy, s**uálne dysfunkcie a to, ako veľmi ho vzrušuje strach v očiach jeho obetí.
Tento kontrast medzi chaotickým násilím na obrazovke a chladným, racionálne znejúcim monológom v pozadí je psychologicky totálne devastujúci. Film diváka núti premýšľať presne tak, ako premýšľa narušený jedinec.
Vidíme svet jeho optikou, chápeme jeho zvrátenú logiku, no zároveň s ňou hlboko nesúhlasíme a vnútorne kričíme od bezmocnosti. Hudba od Klausa Schulzeho plná chladných a pulzujúcich elektronických syntetizátorov tento pocit psycho-teroru len umocňuje.
Dielo, ktoré predbehlo svoju dobu a zanechalo jazvu
Keď bol Angst v roku 1983 uvedený do kín, vyvolal obrovskú vlnu odporu. V mnohých krajinách bol okamžite zakázaný pre jeho extrémnu brutalitu a psychologický nátlak. Distributéri ho odmietali premietať a režisér Gerald Kargl kvôli nemu finančne skrachoval a už nikdy žiadny iný celovečerný film nenatočil.
Až po rokoch bol film znovuobjavený filmovými fajnšmekrami a dnes je považovaný za jedno z najvplyvnejších diel európskeho undergroundového hororu. Inšpiráciu v ňom priznal napríklad aj kontroverzný režisér Gaspar Noé (Irreversible, Climax), ktorý sa nechal počuť, že Angst videl nespočetne veľakrát a zásadne ovplyvnil jeho vlastný režijný štýl.
Angst nie je filmom pre slabé povahy. Je to nekompromisná, umelecká pitva čistého zla, ktorá neponúka žiadne svetlo na konci tunela. Zanechá v tebe hlbokú mentálnu jazvu a donúti ťa po uzamknutí vchodových dverí skontrolovať všetky okná v dome ešte raz.
