Nová štúdia austrálskych psychológov búra mýtus, že konšpirácie sú len doménou nevzdelaných. Výskum ukazuje, že kľúčovým faktorom náchylnosti na dezinformácie nie je výška IQ, ale špecifická osobnostná črta – narcizmus. Web Topky informoval, že podľa štúdie sa túžba po obdive a pocite výnimočnosti stáva úrodnou pôdou pre nekritické prijímanie alternatívnych právd.
Výskum na vzorke 600 dospelých potvrdil, že ľudia s narcistickými sklonmi výrazne častejšie podliehajú fámam o plochej Zemi či utajovaných technológiách. Narcisti majú preukázateľne zníženú schopnosť rozlišovať medzi faktami a fikciou. Tento jav je natoľko silný, že ho nedokáže eliminovať ani úroveň dosiahnutého vzdelania či politická orientácia.
Ukazuje sa, že vysokoškolský diplom nie je univerzálnym štítom proti lži. Aj vzdelaní ľudia podliehajú narcistickej potrebe „vidieť za oponu“, ktorú bežná verejnosť údajne ignoruje. Tento pocit kognitívnej nadradenosti nad odborníkmi priamo uspokojuje ich ego a poskytuje im falošný pocit kontroly v neistom svete.
Vzdelaný človek a konšpirácie?
Základným mechanizmom je tzv. motivované uvažovanie. Dr. Tylor Cosgrove vysvetľuje: „Sme veľmi zdatní v tom, aby sme používali rozum na potvrdenie toho, čomu chceme veriť. Keď sa ľudia cítia nadradení odborníkom, sú ochotní veriť aj tvrdeniam bez dôkazov.“ Rozum tu nefunguje ako filter pravdy, ale ako nástroj na obhajobu vlastnej dôležitosti.
Konšpiračné teórie ponúkajú narcistom pocit exkluzivity. Tým, že vlastnia „tajnú informáciu“, sa odlišujú od „stáda“ a potvrdzujú si svoju jedinečnosť. V psychologickej rovine ide o lacný spôsob, ako nadobudnúť spoločenský status bez reálnych zásluh alebo odbornosti.
V experimentálnej fáze respondenti hodnotili známe konšpirácie aj úplne vymyslené správy, napríklad o umelom pôvode eboly. Narcisti v testoch fatálne zlyhávali – ich potreba veriť niečomu senzačnému úplne odstavila kritické myslenie. Čím bizarnejšia bola správa, tým viac lákala ich pozornosť.
Paradox skrytý za maskou
Psychológovia však upozorňujú na paradox: za maskou prehnaného sebavedomia sa často skrýva hlboká vnútorná neistota. Konšpirácia slúži ako obranný val. Priznať si chybu alebo prijať fakt, že v niečom sa nedajú popísať ako výnimoční, by pre ich krehké ego znamenalo bolestivú ranu, ktorej sa podvedome vyhýbajú.
Náprava takéhoto nastavenia sa javí ako nesmierne náročná. „Narcizmus sa mení len veľmi ťažko, najmä ak človek nemá motiváciu pracovať na sebe,“ uvádza štúdia v Personality and Individual Differences. Ak narcista vníma opravu svojho názoru ako útok na svoju osobu, logické argumenty a dôkazy uňho nezaberajú.
Záver výskumu je jasný: boj proti dezinformáciám nie je len o faktoch, ale o psychológii. Kým sa nenaučíme krotiť potrebu cítiť sa nadradene, budeme náchylní veriť akémukoľvek bludu, ktorý nám pohladí ego. Skutočná imunita voči klamstvám totiž nezačína v knihách, ale v pokore a sebapoznaní.
