Bezkofeínová káva má medzi milovníkmi espressa povesť nápoja, ktorému chýba to najdôležitejšie. Vonia ako káva, chutí ako káva, ale ranné nakopnutie od nej mnohí nečakajú. Často preto zostáva voľbou pre tých, ktorí si chcú vychutnať svoju šálku bez výrazného povzbudenia.
Nový výskum podľa webu ScienceAlert však naznačuje, že jej možnosti sa nekončia pri príjemnej chuti. V malom experimente sa zlepšenie v dvoch pamäťových testoch objavilo práve u účastníkov, ktorí pili bezkofeínovú verziu. U konzumentov klasickej kávy vedci rovnaké štatisticky významné zlepšenie nezaznamenali.
Výsledok zaujal aj preto, že účinky kávy si bežne spájame predovšetkým s kofeínom. Nápoj však obsahuje množstvo ďalších látok, ktoré môžu pôsobiť na organizmus. Časť pozornosti vedcov preto smeruje k črevným mikroorganizmom a ich komunikácii s mozgom.
Zistenia však zatiaľ nestačia na vyhlásenie bezkofeínovej kávy za víťaza súboja o lepšiu pamäť. Ukazujú však, že odstránením väčšiny kofeínu nemusí nápoj stratiť všetky zaujímavé účinky.
„Káva je viac než len kofeín,“ zdôraznil podľa zdroja neurobiológ John Cryan z University College Cork.
Najprv museli svoju kávu odložiť
Írski výskumníci sledovali 31 pravidelných konzumentov kávy a rovnaký počet ľudí, ktorí ju nepili. Skúmali súvislosti medzi nápojom, črevným mikrobiómom, náladou a poznávacími schopnosťami.
Kávičkári zvyknutí na tri až päť šálok denne dostali najprv neľahkú úlohu: na dva týždne kávu vysadiť. Následne ju počas troch týždňov opäť pili.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom oknePätnásť účastníkov dostávalo bezkofeínovú a šestnásť kofeínovú verziu, pričom nevedeli, ktorú majú pridelenú. Vedci následne vyhodnocovali testy aj biologické vzorky. Ako to dopadlo?
Po návrate ku káve obe skupiny vykazovali nižšie skóre vnímaného stresu, depresívnych príznakov a impulzivity. Rozdiely sa objavili pri konkrétnych schopnostiach. Kofeínová verzia súvisela so zlepšením pozornosti a bdelosti, bezkofeínová priniesla zaujímavé výsledky v učení a pamäti.
Čo si zapamätali lepšie?
V jednom teste si účastníci osvojovali slová a neskôr si ich mali vybaviť. Druhá úloha preverovala zapamätanie polôh. Bezkofeínová skupina sa zlepšila vo viacerých častiach slovného testu a pri úlohe s polohami robila menej chýb.
Autori upozorňujú aj na ďalšie možné vysvetlenia. K výsledkom mohli prispieť zmeny v spánku či fyzickej aktivite. Pri opakovanom testovaní nemožno úplne vylúčiť ani to, že účastníci získali prax v samotných úlohách.
Do hry vstupujú aj črevá
Medzi zložky kávy patria polyfenoly, teda rastlinné látky, ktoré môžu ovplyvňovať črevné mikroorganizmy. Vedci skúmajú, či časť účinkov nápoja nesúvisí práve s ich činnosťou.
V experimente sa po vysadení kávy zmenili profily látok vo vzorkách stolice. Jej opätovné zaradenie sprevádzali zmeny mikrobiómu aj pri bezkofeínovej verzii. Jednou z hypotéz je, že ostatné zložky kávy ovplyvňujú mikróby a látky, ktoré vytvárajú. Prepojenie týchto zmien s lepšou pamäťou však ešte vedci nechcú jasne definovať, keďže na to potrebujú viac práce a dlhšie experimenty.
Bezkofeínová neznamená úplne bez kofeínu
Praktický detail pridáva aj americký Úrad pre potraviny a liečivá. Približne 237-mililitrová šálka bezkofeínovej kávy zvyčajne obsahuje dva až pätnásť miligramov kofeínu. Názov teda označuje výrazné zníženie jeho množstva, nie nevyhnutne úplnú nulu.
FDA zároveň uvádza, že pre väčšinu dospelých nebýva príjem do 400 miligramov kofeínu denne spojený s negatívnymi účinkami. Citlivosť sa však líši a priveľa kofeínu môže spôsobovať nespavosť, úzkosť či búšenie srdca. Záleží aj na veľkosti porcie a ďalších zdrojoch kofeínu počas dňa.
Bezkofeínová káva tak nemusí byť iba náhradnou voľbou pre ľudí, ktorí nechcú večer počítať praskliny na strope. Experiment naznačuje, že aj táto verzia dokáže ovplyvniť organizmus spôsobmi, ktoré si zaslúžia pozornosť. Na sľuby o spoľahlivom zlepšení pamäti je však ešte priskoro.
Káva a jej magické účinky
Za známym povzbudením po káve stojí najmä schopnosť kofeínu blokovať adenozínové receptory v mozgu. Adenozín sa podieľa na regulácii spánku a bdelosti, a keď kofeín obmedzí jeho pôsobenie, ospalosť môže dočasne ustúpiť.
Preto sa po šálke cítime pozornejší a ľahšie udržíme sústredenie. Rôzne výskumy publikované v časopise Neuroscience & Biobehavioral Reviews uvádzajú, že kofeín môže zlepšovať bdelosť, pozornosť aj reakčný čas.
Pri pamäti a zložitejších schopnostiach, ako sú úsudok či rozhodovanie, však výsledky neboli také jednoznačné. Pocit, že nám po káve „lepšie funguje hlava“, teda nemusí znamenať, že si automaticky viac zapamätáme, alebo vyriešime náročný problém.
